Naši politici majú rakovinu duše
ktorá začína
prevládať v spoločnosti,nás denno-denne presviedča o tom,že slovenským politikom (česť výnimkám)ide len a len o udržanie koryta. Moc
chutí mimoriadne sladko.Prevažná časť politikov z nej dostala azda najzákernejšiu civilizačnú chorobu -rakovinu duše. Správne sa pýtate,v čom sa táto zákerná choroba politikov prejavuje.Začnem azda maličkým exkurzom do histórie.Napriek tisícročnej porobe vyrástli v lone slovenského národa synovia,ktorí často,napriek rozličnému náboženskému presvedčeniu či odlišným majetkovým pomerom,zasvätili svoj život krédu najvznešenejšiemu,povzneseniu národnej hrdosti.
Dnes sa vznešení synovia slovenského národa prevažne venujú ohováraniu,demagógii,táraniu,planým sľubom,prázdnym frázam. Chcú za
každú cenu vládnuť,lenže,žiaľbohu,neovládajú ani zrniečko tohto svetového daru.Byť dobrým gazdom,hospodárom,vládcom,to znamená byť v prvom rade veľkým človekom s dušou a srdcom otvoreným pre každého.Radovať sa i z malého úspechu,ktorý pre obyčajného smrteľníka znamená život jeho rodiny s pecňom chleba na čistom kuchynskom stole.Naši politici si nevedia prísť na meno.Keď ich človek sleduje pri televíznych „dialógoch “,nevdojak mu napadá myšlienka.Mohla vôbec slovenská matka porodiť takéto čudá?Veď to je Ábel s Kainom v tisícorakých podobách.Politikov má spájať vznešenejšia idea -blaho (alebo aspoň znesiteľná bieda)svojich ovečiek -voličov.Žiaľ,ich však dobro
a prosperita tohto v minulosti ťažko skúšaného národa nezaujíma.Oni hľadia len na svoje vlastné dobro.Podľa toho vystupujú i konajú.Je tragédiou tohto národa,že má politikov,ktorí vládnuť nevedia,ale od poloprázdneho válova moci nechcú odísť.Čaká nás teda deravá perspektíva...
Fero DIELNICA
