ie významné
jubileum v kultúrnom živote. Pred 60. rokmi bolo založené v priestoroch dnešnej Starej radnice Mestské múzeum. Nadšenci, ktorí sa na jeho vytvorení podieľali, svojím činom položili základy múzejných tradícií v regióne.
V júli v roku 1942 bolo múzeum sprístupnené po takmer 20-ročnom úsilí verejnosti vytvoriť v meste zariadenie dokumentujúce jeho dejiny. Významným podnetom pre jeho založenie bola drotárska výstava v Dlhom Poli, ktorá upriamila pozornosť na unikátne remeslo vyskytujúce sa iba v prostredí severozápadného Slovenska. Bol to práve Dr. Vojtech Tvrdý, starosta, ktorého výstava inšpirovala k potrebe založenia múzea. Spojil drotársku a mestskú iniciatívu do jedného celku, poskytol priestory a prostriedky na odkúpenie niektorých zbierok. Správcom múzea sa stal Eugen Medvecký, ktorý od roku 1940 pracoval ako kultúrny a propagačný pracovník mesta. On sa podieľal i na získaní väčšiny zbierok pre múzeum.
Sprístupnenie múzea sa podľa dobovej tlače stalo skutočnou kultúrnou udalosťou v regióne. V dolnej časti budovy boli inštalované drotárske predmety z drôtu a plechu, pričom dominantu predstavovali diela významného slovenského drotára p. Holánika. Schodište bolo venované sakrálnemu umeniu a na poschodí boli predmety k dejinám mesta a okolia. Napríklad prvá miestnosť bola venovaná spolkom a korporáciám, ďalšia cechom, cirkevným pamiatkam, archeologickým zbierkam a záver predstavovali osobnosti. V múzeu bol umiestnený i mestský archív a zbierka minerálov, ktorú pre múzeum zozbieral vynikajúci mestský záhradník Jozef Červinka. Sprístupnenie pre verejnosť bolo na požiadanie, všetky nedele a sviatky však bolo múzeum otvorené pravidelne od 10.00 - 12.00 hod. Po skončení 2. sv. vojny došlo k útlmu činnosti a tvrdou ranou bolo koncom 40. rokov 20. storočia i presťahovanie do veže Budatínskeho zámku.
Napriek problémom pokračovali snahy k získavaniu zbierkových predmetov a vyvíjaniu činnosti. Postupne však problémov pribúdalo a na začiatku 50. rokov sa zdalo, že dôjde k jeho zániku. Od roku 1953, našťastie, dochádza k pozitívnym zmenám. Rozširujú sa priestory, činnosť, múzeum prechádza do správy štátu a postupne sa začínajú pripravovať nové plány do budúcnosti. 60. roky sa niesli v znamení dynamizácie rozvoja múzea v Žiline. Rozširuje sa počet pracovníkov, priberajú sa nové priestory ako napr. expozícia v Čičmanoch a v Terchovej, dynamizuje sa vedecká odborná činnosť a rozvíja sa dramaturgický plán. Zamestnanci nadväzujú vo svojej činnosti na tradície pôvodného múzea. Významným prínosom pre Slovenské múzejníctvo bolo i vydávanie Vlastivedného zborníka Považia, ktorý bol najstarším všeobecne-regionálnym múzejným zborníkom na Slovensku. Spočiatku vychádzal periodicky, neskôr sa čas vydania predlžoval a od roku 1990 vznikla dvojročná periodicita. Zborník uverejňuje príspevky nielen o Žiline a okolí, ale aj o širšom regióne.
Koncom 60. rokov múzeum spravovalo už viac ako 11 000 exponátov, čo však spôsobovalo problémy s priestormi, ktoré zas súviseli s dlhotrvajúcou rekonštrukciou Budatínskeho zámku. Napriek všetkým problémom koncom 60. rokov vtedajšie Považské múzeum a galéria v Žiline bolo už plne konsolidovanou múzejnou inštitúciou s výbornými predpokladmi ďalšieho rozvoja. Svedčí o tom i pokračovanie rekonštrukcie, vypracovanie projektu na obnovu parku a najmä projekty rozvoja odbornej práce a práce z verejnosťou.
PhDr. Marián Mrva, riaditeľ Považského múzea v Žiline
Foto: Andrea HARMANOVÁ
