O prvej pomoci vieme žalostne málo
Žilina - Celý svet si 8. mája prostredníctvom Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca pripomenul narodeniny Henryho Dunanta, zakladateľa týchto organizácií. V roku 1859 bol svedkom vojnových hrôz v bitke pri talianskom Solferine, kde ostali ležať tisícky zomierajúcich rakúskych a francúzskych vojakov.
Tento obchodník neváhal a sám začal poskytovať pomoc raneným. Po vplyvom silných dojmov založil v roku 1863 spolu s ďalšími Ženevčanmi medzinárodný výbor pre pomoc raneným.
V žilinskom Územnom spolku (ÚS) Slovenského červeného kríža (SČK) oslavovali tento sviatok predovšetkým prácou. Na toto obdobie načasovali niektoré vlastné prezentácie a súťaže. ÚS SČK v Žiline je jedným zo 42 v rámci Slovenska. Plní predovšetkým úlohy zo zákona, medzi ktorými dominuje nábor a oceňovanie darcov krvi v spolupráci so štátnou správou, výučba prvej pomoci u všetkých kategórií obyvateľstva a humanitná a sociálna činnosť. Starostlivosť o mládež zabezpečuje prostredníctvom Mládeže SČK. Ako nás informoval riaditeľ ÚS SČK v Žiline Jozef Záhorský, majú 3 000 členov organizovaných v 40 miestnych spolkoch. „Je na škodu, že zdravotnícka príprava a výučba prvej pomoci je na školách len na báze dobrovoľnosti. Vo všeobecnosti ľudia majú vo vedomostiach z tejto oblasti značné rezervy. Pritom sme si všetci, najmä po udalostiach z 11. septembra 2001, uvedomili, že ich nesmieme podceňovať,“ hovorí J. Záhorský. Azda s najväčšou radosťou sa príprave venujú deti a žiaci na základných školách.
Aj to je zrejme cesta, ako novú generáciu v oblasti zdravotnej prípravy podchytiť. Je chvályhodné, že na školách, i keď v oveľa menšej miere ako v minulosti, existujú pedagógovia – zdravotníci, ktorí v deťoch dokážu tento záujem ďalej rozvíjať.
Iveta Frolková