Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Kto presvedčí zaťatého spoluvlastníka

Spadne Vojtekova krčma v Terchovej niekomu na hlav

Kto presvedčí zaťatého spoluvlastníka

u? alebo Ako rozvíjať turizmus a cestovný ruch po slovensky

Do redakcie sme ešte koncom vlaňajšieho roka dostali list tohto znenia:

„V Žiline som žil a pracoval celých trinásť rokov. Ako rodákovi z rovín južného Slovenska mi na prekvapenie veľmi rýchlo priľnuli

k duši lesy a vrchy Malej Fatry, čo spôsobilo, že som sa stal v roku 1976 nadšeným chalupárom v Terchovej. Napriek tomu, že som v roku 1986 zanechal trvalý pobyt v Žiline, chalupárčeniu som zostal verný a nielen osobne, ale i profesionálne ma zaujímajú všetky aspekty rozvoja cestovného ruchu, a pokiaľ ide o Terchovú a Vrátnu dolinu, tak určite aspoň dvakrát viac ako inde. Veľmi ma znepokojujú veci a okolnosti, ktoré môžu podľa môjho názoru riešiť ľudia na úrovni samosprávy. O tom je aj moja informácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Tridsaroná vojna v Terchovej

Najmenej tak dlho trvá súboj času a zostatkov voľakedy chýrnej drevenice v hornej časti ešte známejšej ulice nesúcej meno Juraja Jánošíka. V časoch svojej parády poskytovala obydlie, bola v nej známa krčma, ale i poštový úrad. Pamätníci spomínajú, že sa tam nakrúcali i zábery do prvého slovenského filmu súrodencov Siakeľovcov o Jurajovi Jánošíkovi v dvadsiatych rokoch minulého storočia. My Slováci sme na históriu hrdí, ale o súčasnosť sa niekedy pramizerne staráme a často je nám na príťaž, ako aj v tomto prípade. Táto turistická „okrasa“ zrejme nezaujíma ani jej majiteľov – to ako majetok napospas odovzdaný do osídiel času a poveternostných vplyvov, pretože viditeľne za tých tridsať rokov ani prstom nepohli, ani na záchranu objektu, ale ani na likvidáciu životu a majetku nebezpečných ruín. Obecné zastupiteľstvo asi tiež rezignovalo a loptičku nasmerovalo na Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Žiline, ktorý, ako sa zdá, nevie, ako nariadiť a zabezpečiť odstránenie stavby. Asi nebudeme vôbec prekvapení, keď sa dozvieme novinu, že stavebný zákon síce máme, ale nedá sa podľa neho ísť. Príznačnosť súčasného stavu vo vzťahu k veciam verejným, ale i súkromným podčiarkuje i stanovisko krajského úradu, odboru kontroly, ktorý dňa 7. 8. 2001 oznámil: „ Krajský úrad v súčasnosti nemá možnosť ovplyvniť konanie príslušného stavebného úradu, ten je povinný postupovať v súlade so stavebným zákonom.“ (v tomto čase neboli ešte splnené všetky podmienky, aby mohlo byť rozhodnuté o odstránení stavby – pozn. red.).

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa, že všetci majú svoju pravdu a sú v práve sami pred sebou. Pred očami verejnosti však stojí príkra nahota, ktorá hyzdí celú obec a robí jej zlé meno, nectí majiteľov, pretože sa o svoj majetok legitímne nestarajú, ohrozuje životy okolo prechádzajúcich ľudí a detí i majetok susedov. Tie tisícky turistov, ktorí v lete či v zime chodia okolo zrúcaniny do Vrátnej doliny, sa len čudujú, že každým rokom je zdevastovanejšia.“ Toľko z listu Ing. Igora Schmidta, ktorého chalupa v Terchovej stojí blízko schátranej bývalej krčmy.

Všetkým naprotive?

Ako sme sa sami presvedčili, Ing. Schmidt mal vo faktických veciach pravdu. Schátraná drevenica vyzerá nielen nepekne, ale i nebezpečne, navyše kedykoľvek môže dôjsť k úrazu a kto si bude potom sypať popol na hlavu? A prečo je to vlastne tak, prečo nikto nemôže urobiť radikálny rez a kompetentné orgány, zdá sa, sú bezmocné? Situáciu nám ozrejmili na Obecnom úrade v Terchovej, kde už majú peknú kopu spisov, listov, žiadostí i odpovedí na daný problém. Ťaží ich už dlhý čas. Ako nás na obecnom úrade informovali, ide skutočne o veľmi dlhý spor, ktorý sa začal niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia. Obec prvýkrát požiadala vlastníkov objektu o nápravu v roku 1996. Upozornila ich, že ako vlastníci objektu sú povinní udržiavať ho v takom stave, na ktorý bol určený. Keďže táto výzva nemala žiadnu odozvu, zopakovali ju, opäť sa však nič nedialo. Iniciatívy sa neskôr ujal vlastník jednej polovice objektu pán Jozef V., ktorý sa snažil o nápravu, dokonca o rekonštrukciu svojej časti. To však bolo podmienené súhlasom vlastníkov druhej polovice objektu, ktorých je až desať a jedným z nich je i pán Štefan V. – zo zásady, zdá sa, proti všetkým a proti všetkému. Keďže sa problémom nepodarilo pohnúť, v roku 1999 dal obecný úrad žiadosť o odstránenie stavby na okresný úrad, odbor životného prostredia. Keďže sa vo veci nekonalo, 10. januára 2001 vec urgoval. Potom odbor životného prostredia vyzval vlastníkov na konanie. Po ďalších peripetiách, ktoré nebudeme podrobne opisovať, kde vždy odlišný názor na riešenie mal pán Štefan V., k dohode stále nedošlo. Snaha ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú roztrúsení po bývalom Česko-Slovensku viac-menej doteraz vychádzala nazmar. Dokonca sa pani, tiež spoluvlastníčka, ktorá žije vo Viedni, ponúkla, že celý objekt odkúpi a dá ho zlikvidovať. Ani tento návrh nenašiel u pána Štefana pochopenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomuto stavu Okresný úrad v Žiline, odbor životného prostredia, vydal vlani 31. augusta, rozhodnutie o odstránení stavby, voči ktorému sa však pán Štefan odvolal. Obec tiež trvá na výkone rozhodnutia a všetci ostatní spoluvlastníci, okrem pána Štefana, podobne. Ako sme sa v týchto dňoch informovali na Obecnom úrade v Terchovej, zatiaľ pod terchovským slnkom v tejto veci nie je nič nového. Reakciu od kompetentného úradu zatiaľ nemajú. O tom, kde problém zamrzol, budeme informovať v najbližších vydaniach našich novín. Pred časom nám starosta obce Pavol Krištofík ku kauze položartom, polovážne povedal, že pevne veril, že problém vyriešia haldy snehu, ktoré v zime v obci napadli a schátraný objekt sám spadne pod jeho váhou. Nestalo sa tak, a preto problém budú musieť vyriešiť ľudia. Zákony by im v tom mali výdatne pomôcť. Alebo je silnejšia svojvôľa jedného človeka?

Cestovný ruch po slovensky

Zdá sa, že ide o problém, ktorý u nás nie je ojedinelý. Stačí sa prejsť po dedinách a podobných schátraných objektov nájdeme vari v každej. Nie je to dobrá vizitka a už vôbec nie z hľadiska rozvoja turizmu a cestovného ruchu, o ktorom stále hovoríme. Turisti, a najmä tí zo západu, zvyknutí na istý štandard, sa k nám takto hrnúť nebudú, darmo budeme argumentovať krásnou prírodou či zaujímavou históriou a príslovečnou slovenskou pohostinnosťou. Uveďme len jeden príklad. Ing. Igor Schmidt má aj takúto skúsenosť. Svoju chalupu sa snaží prenajímať aj turistom. Hovorí: „Na začiatku môjho chalupárčenia sa mi vrátili fotografie chalupy z Holandska s poznámkou: Pane, ľutujeme, ale vašu chalupu nemôžeme zaradiť do ponuky. Aj keď je všetko v poriadku, vedľa vás stojí iná drevenica, ktorá má opadané škridle a je zdevastovaná. Keď majú holandskí turisti ísť niekam na dovolenku, potrebujú vidieť celú ulicu, ktorá musí byť pekná, mať dobrú infraštruktúru...“

Nuž, musíme sa už konečne naučiť, ak sa chceme ponúkať svetu a spolupracovať s ním napríklad aj v oblasti cestovného ruchu, akceptovať jeho požiadavky. A v tomto prípade to nechce ani tak veľa...

Eva ERTLOVÁ

Foto: archív

Tridsaroná vojna v Terchovej

Najmenej tak dlho trvá súboj času a zostatkov voľakedy chýrnej drevenice v hornej časti ešte známejšej ulice nesúcej meno Juraja Jánošíka. V časoch svojej parády poskytovala obydlie, bola v nej známa krčma, ale i poštový úrad. Pamätníci spomínajú, že sa tam nakrúcali i zábery do prvého slovenského filmu súrodencov Siakeľovcov o Jurajovi Jánošíkovi v dvadsiatych rokoch minulého storočia. My Slováci sme na históriu hrdí, ale o súčasnosť sa niekedy pramizerne staráme a často je nám na príťaž, ako aj v tomto prípade. Táto turistická „okrasa“ zrejme nezaujíma ani jej majiteľov – to ako majetok napospas odovzdaný do osídiel času a poveternostných vplyvov, pretože viditeľne za tých tridsať rokov ani prstom nepohli, ani na záchranu objektu, ale ani na likvidáciu životu a majetku nebezpečných ruín. Obecné zastupiteľstvo asi tiež rezignovalo a loptičku nasmerovalo na Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Žiline, ktorý, ako sa zdá, nevie, ako nariadiť a zabezpečiť odstránenie stavby. Asi nebudeme vôbec prekvapení, keď sa dozvieme novinu, že stavebný zákon síce máme, ale nedá sa podľa neho ísť. Príznačnosť súčasného stavu vo vzťahu k veciam verejným, ale i súkromným podčiarkuje i stanovisko krajského úradu, odboru kontroly, ktorý dňa 7. 8. 2001 oznámil: „ Krajský úrad v súčasnosti nemá možnosť ovplyvniť konanie príslušného stavebného úradu, ten je povinný postupovať v súlade so stavebným zákonom.“ (v tomto čase neboli ešte splnené všetky podmienky, aby mohlo byť rozhodnuté o odstránení stavby – pozn. red.).

Zdá sa, že všetci majú svoju pravdu a sú v práve sami pred sebou. Pred očami verejnosti však stojí príkra nahota, ktorá hyzdí celú obec a robí jej zlé meno, nectí majiteľov, pretože sa o svoj majetok legitímne nestarajú, ohrozuje životy okolo prechádzajúcich ľudí a detí i majetok susedov. Tie tisícky turistov, ktorí v lete či v zime chodia okolo zrúcaniny do Vrátnej doliny, sa len čudujú, že každým rokom je zdevastovanejšia.“ Toľko z listu Ing. Igora Schmidta, ktorého chalupa v Terchovej stojí blízko schátranej bývalej krčmy.

Všetkým naprotive?

Ako sme sa sami presvedčili, Ing. Schmidt mal vo faktických veciach pravdu. Schátraná drevenica vyzerá nielen nepekne, ale i nebezpečne, navyše kedykoľvek môže dôjsť k úrazu a kto si bude potom sypať popol na hlavu? A prečo je to vlastne tak, prečo nikto nemôže urobiť radikálny rez a kompetentné orgány, zdá sa, sú bezmocné? Situáciu nám ozrejmili na Obecnom úrade v Terchovej, kde už majú peknú kopu spisov, listov, žiadostí i odpovedí na daný problém. Ťaží ich už dlhý čas. Ako nás na obecnom úrade informovali, ide skutočne o veľmi dlhý spor, ktorý sa začal niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia. Obec prvýkrát požiadala vlastníkov objektu o nápravu v roku 1996. Upozornila ich, že ako vlastníci objektu sú povinní udržiavať ho v takom stave, na ktorý bol určený. Keďže táto výzva nemala žiadnu odozvu, zopakovali ju, opäť sa však nič nedialo. Iniciatívy sa neskôr ujal vlastník jednej polovice objektu pán Jozef V., ktorý sa snažil o nápravu, dokonca o rekonštrukciu svojej časti. To však bolo podmienené súhlasom vlastníkov druhej polovice objektu, ktorých je až desať a jedným z nich je i pán Štefan V. – zo zásady, zdá sa, proti všetkým a proti všetkému. Keďže sa problémom nepodarilo pohnúť, v roku 1999 dal obecný úrad žiadosť o odstránenie stavby na okresný úrad, odbor životného prostredia. Keďže sa vo veci nekonalo, 10. januára 2001 vec urgoval. Potom odbor životného prostredia vyzval vlastníkov na konanie. Po ďalších peripetiách, ktoré nebudeme podrobne opisovať, kde vždy odlišný názor na riešenie mal pán Štefan V., k dohode stále nedošlo. Snaha ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú roztrúsení po bývalom Česko-Slovensku viac-menej doteraz vychádzala nazmar. Dokonca sa pani, tiež spoluvlastníčka, ktorá žije vo Viedni, ponúkla, že celý objekt odkúpi a dá ho zlikvidovať. Ani tento návrh nenašiel u pána Štefana pochopenie.

Napriek tomuto stavu Okresný úrad v Žiline, odbor životného prostredia, vydal vlani 31. augusta, rozhodnutie o odstránení stavby, voči ktorému sa však pán Štefan odvolal. Obec tiež trvá na výkone rozhodnutia a všetci ostatní spoluvlastníci, okrem pána Štefana, podobne. Ako sme sa v týchto dňoch informovali na Obecnom úrade v Terchovej, zatiaľ pod terchovským slnkom v tejto veci nie je nič nového. Reakciu od kompetentného úradu zatiaľ nemajú. O tom, kde problém zamrzol, budeme informovať v najbližších vydaniach našich novín. Pred časom nám starosta obce Pavol Krištofík ku kauze položartom, polovážne povedal, že pevne veril, že problém vyriešia haldy snehu, ktoré v zime v obci napadli a schátraný objekt sám spadne pod jeho váhou. Nestalo sa tak, a preto problém budú musieť vyriešiť ľudia. Zákony by im v tom mali výdatne pomôcť. Alebo je silnejšia svojvôľa jedného človeka?

Cestovný ruch po slovensky

Zdá sa, že ide o problém, ktorý u nás nie je ojedinelý. Stačí sa prejsť po dedinách a podobných schátraných objektov nájdeme vari v každej. Nie je to dobrá vizitka a už vôbec nie z hľadiska rozvoja turizmu a cestovného ruchu, o ktorom stále hovoríme. Turisti, a najmä tí zo západu, zvyknutí na istý štandard, sa k nám takto hrnúť nebudú, darmo budeme argumentovať krásnou prírodou či zaujímavou históriou a príslovečnou slovenskou pohostinnosťou. Uveďme len jeden príklad. Ing. Igor Schmidt má aj takúto skúsenosť. Svoju chalupu sa snaží prenajímať aj turistom. Hovorí: „Na začiatku môjho chalupárčenia sa mi vrátili fotografie chalupy z Holandska s poznámkou: Pane, ľutujeme, ale vašu chalupu nemôžeme zaradiť do ponuky. Aj keď je všetko v poriadku, vedľa vás stojí iná drevenica, ktorá má opadané škridle a je zdevastovaná. Keď majú holandskí turisti ísť niekam na dovolenku, potrebujú vidieť celú ulicu, ktorá musí byť pekná, mať dobrú infraštruktúru...“

Nuž, musíme sa už konečne naučiť, ak sa chceme ponúkať svetu a spolupracovať s ním napríklad aj v oblasti cestovného ruchu, akceptovať jeho požiadavky. A v tomto prípade to nechce ani tak veľa...

Eva ERTLOVÁ

Foto: archív

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 942
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 043
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 483
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 017
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 449
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 534
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 658
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 648
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 541
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 087
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stavby budúcnosti s úctou k minulosti pozdvihnú úroveň architektúry mesta

Zaujímavé koncepty prináša dynamická developerská spoločnosť LICITOR.

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odzneli v utorňajšej diskusii vedenia mesta a významných developerov zo Žiliny.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?