60. rokov Považského múzea v Žiline, časť II.
úzea v Žiline, i keď v zmenených podmienkach. Najvýznamnejším momentom v tomto období, všeobecne dnes nazývanom normalizačnom, bolo najmä sprístupnenie nových expozícií v kaštieli nachádzajúcom sa v obci Krasňany pri Varíne, na začiatku 80. rokov. Kaštieľ sa už od samého počiatku stal akýmsi neoficiálnym centrom múzea. Boli v ňom totiž umiestnené životne dôležité priestory - depozitáre, dielne, odborné pracoviská, sklady, konferenčná miestnosť a, samozrejme, expozície nevyhnutne patriace k organizácii tohoto typu. Kaštieľ zároveň predstavoval i jediný komplex múzea po generálnej rekonštrukcii, i keď neskôr sa ukázalo, že chýbala napríklad izolácia vykurovacieho potrubia a samotného objektu.
Najpodstatnejším prínosom Krasnian boli však expozície. Národopisná expozícia mapovala vývoj života, zvykov, práce a tvorivosti ľudu na vidieku severozápadného Slovenska. Pútali najmä kroje a ľudovo-umelecké výrobky, ktoré nie jedného návštevníka presvedčili o šikovných rukách našich predkov. Expozícia dobového nábytku dotvárala prostredie a interiér kaštieľa. Najvýznamnejšou expozíciou však bola Príroda severozápadného Slovenska, ktorá oboznamovala so základnou charakteristikou prírody v našom regióne, pričom bola rozdelená na 3 časti - geológia, botanika a zoológia. Umiestnenie do tohoto kaštieľa nevyplývalo len z toho, že tu sídlilo prírodovedné oddelenie, ale najmä z toho, že v blízkosti sa nachádzala prekrásna Vrátna dolina. Vo svojej dobe patrila expozícia medzi najmodernejšie, čo dokázali oceniť najmä zahraniční turisti po roku 1989.
V roku 1986 bola otvorená v obci Terchová, v novej budove miestneho úradu, expozícia pod názvom Jánošík a Terchová, ktorá nahradila pôvodnú expozíciu z roku 1964. Dominantnými návštevníkmi sa, samozrejme, ihneď stali turisti z bývalej NDR, ktorí vo veľkom počte navštevovali Malú Fatru.
Zamestnanci múzea sa v tejto dobe podieľali i na vydaní celého radu významných publikácií, ktoré prispievali k lepšiemu poznaniu prírody a histórie regiónu. Z nich treba spomenúť najmä komplexnú monografiu Rozsutec vychádzajúcu z jedného z najrozsiahlejších prieskumov jednej lokality. Publikácie Súľovské skaly, Príroda okresu Žilina a jej ochrana a Národnostný vývoj miest na Slovensku do roku 1918 predstavovali vrchol edičnej činnosti.
Nezabúdalo sa ani na získavanie zbierok, a to aj napriek tomu, že organizácia pociťovala v 80. rokoch nedostatok finančných zdrojov na ich nákup. Všeobecne môžeme povedať, že v tomto období sa najvýraznejšie presadzovali prírodovedné disciplíny a národopis. Celkovo múzeum spravovalo koncom roku 1989 viac ako 90 000 kusov zbierkových predmetov. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že v tej dobe sa nerealizovalo vyraďovanie zbierok, ktoré stratili múzejný charakter, alebo boli v minulosti ukradnuté. V 90. rokoch po prevedení takéhoto kroku počet zbierok poklesol. Najviac zbierkových predmetov bolo v sekcii zoológie - viac ako 47 000 kusov.
Marián MRVA, riaditeľ Považského múzea v Žiline
