Z mladého šoféra tiráku invalid
Peter bol šofér telom i dušou. Už ako školák presne vedel, čo chce v živote robiť. Svoju prácu vykonával dobre a spoľahlivo. Ani so stopármi nemal zlé skúsenosti. Jedného dňa ho však pomoc blížnemu stála takmer život. Denne so svojím tirákom meral cestu do veľkých vzdialeností. Dobre mu padlo, keď mal s kým prehovoriť zopár slov.
Až raz v jeden okamih zastavil nesprávnemu človeku, na prvý pohľad neškodnému a nenápadnému mladému mužovi s batohom na chrbte. „Bol veľmi sympatický a zaujímavo rozprával. To som ešte nevedel, čo ma čaká,“ spomínal neskôr Peter. Vari po dvoch kilometroch spoločnej jazdy pocítil na zátylku chlad kovu. To už aj výraz stopárovej tváre, ktorý naňho mieril pištoľou, neveštil nič dobré. „Pôjdeš touto cestou,“ začal navigovať Petra. Ten jeho príkazy plnil. Veď nič iné mu ani nezostávalo. Zastavili kdesi v lese. Tu sa k dobromyseľnému stopárovi pridružili jeho ďalší dvaja kumpáni. „Čo vezieš? Otvor auto!“ sypali sa otázky i príkazy. Po kontrole tovaru boli stopári veru spokojní. Mal hodnotu takmer dva milióny korún. Už menej spokojnosti však u nich vzbudzoval fakt, že majú nepohodlného svedka. Rozhodli sa preto, že ho zlikvidujú. Priviazali ho o strom a bili hlava-nehlava. Aby jeho smrť bola ešte krutejšia, nechýbala ani rana z pištole. Peter mal však z pekla šťastie. Prebral sa na nemocničnom lôžku, kde ho dopravili polomŕtveho náhodní turisti. So smrťou zápasil niekoľko dní. Úspešne. Už si však nikdy nebude môcť sadnúť za volant svojho auta. Trvalé následky po zraneniach, urobili z neho invalida. Po stopároch však nezostalo ani stopy. Na cestu, ktorou sa vydali, upozornil policajtov len vyrabovaný kamión. Blízko poľských hraníc.
Eva Ertlová
