pripomína 40 rokov svojho vzniku. Za tie štyri desaťročia sa má veru čím pochváliť. Za toto obdobie prekročilo prah školy približne 2 500 žiakov. Dnešní „štyridsiatnici“, ktorí začali chodiť do 1. triedy tunajšej školy majú 46 rokov a prví „vychádzajúci“ žiaci sa už dožili 54 rokov. Tých päť generácií žiakov školy je zapísaných v kronike života, v kronike školy i obce. Na významné výročie sa žiaci i pedagógovia školy pripravovali od septembra vlaňajšieho roka. Za toto obdobie zrealizovali viacero akcií a celý projekt osláv vyvrcholil 2. júna slávnostnou akadémiou v Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Terchovej. K jubileu sa pripájajú aj naše noviny aspoň niekoľkými skromnými veršíkmi.
Nie je škola ako škola,
Tá terchovská skvelá je
Veď jej školské lavice
Derú hviezdne stálice.
Dáva svojim žiakom veľa
Učí ich tiež držať perá
Skladať slovká z abecedy
Spoznať svet za oknom triedy.
Žiaci veľkí, žiaci malí
Radi do nej chodievajú
Veď na to sa nezabúda
Rastú v nej len skvelí ľudia!
Učili sa v „rýchliku“
Začiatky neboli jednoduché. Vzdelávanie žiakov v priľahlých obciach prebiehalo v malotriedkach. V obciach Horná Tižina a Gregušovia boli dvojtriedky, ktoré zanikli v roku 1973. V miestnej časti Štefanová existovala do roku 1970 jednotriedka, v časti Biely Potok bola dvojtriedka, ktorá bola zrušená v roku 1975. Plne organizovaná škola pre ročníky 1. – 8. bola v obci Repáňovia. V Terchovej navštevovali žiaci ZDŠ. Tu si dopĺňali základné deväťročné vzdelanie i žiaci zo Struhárňanskej doliny. Po začatí prevádzky v ZDŠ Struháreň v roku 1973, klesol počet absolventov ZDŠ v Terchovej, pretože spádové obce Horná Tižina, Gregušovia, Repáňovia prešli pod správu školy v Struhárni.
V obci Terchová sa vyučovalo vo farskej budove a v drevenej škole, takzvanom rýchliku. Roku 1962 bola slávnostne odovzdaná do užívania nová budova základnej školy pre 670 žiakov. V škole bol zavedený vodovod, ústredné kúrenie. Za posledných desať rokov sa vzhľad školy významne zmenil. V roku 1995 pribudla telocvična, ktorú využívajú nielen žiaci školy, ale i organizácie a skupiny zamerané na šport a folklór. Pribudla budova s dielňami a jedálňou, ktorá však čaká na svoje dokončenie. Vybudovali počítačovú učebňu pre žiakov. Všetkých potešilo, že v jubilejnom roku získali zapojenie do projektu Infovek, čo znamená, že v najbližšej dobe dostane škola sedem kompletne vybavených počítačov, možnosť používania internetu zdarma a ďalšie príslušenstvo. Tešia sa, že aj to opäť pozdvihne úroveň školy, v ktorej sa počas štyridsaťročnej histórie vystriedalo 5 riaditeľov, 10 zástupcov riaditeľa školy, 205 učiteľov a 11 kňazov, ktorí tu vyučovali náboženstvo. Dnes má škola 18 tried, 450 žiakov, 27 pedagogických a troch prevádzkových pracovníkov.
Na tradície nezabúdajú
Terchovský región sa v povedomí národa spája s folklórom. Spev, tanec, hra na ľudových nástrojoch našli a nachádzajú svoj priestor i na pôde školy. Vznik detského folklórneho súboru sa datuje od školského roku 1958/1959. V tom čase tvorilo súbor približne 30 žiakov. Venoval sa im pán učiteľ Bartko, vtedajší zástupca školy a pani učiteľka Bartková, neskôr pán učiteľ Milan Macháč a ďalší kolegovia. Veľkým prínosom pre súbor bola pani učiteľka Plačková, ktorá ho viedla od roku 1965. Hre na tradičné ľudové nástroje začal učiť žiakov Vladimír Štefánek, ktorý založil detské muzičky. V roku 1972 začal súbor pracovať pod vedením pani učiteľky Evy Štefánkovej. Súbor sa zúčastňoval na významných folklórnych podujatiach a prehliadkach ľudovej kultúry a vystupoval i za hranicami republiky. Odchoval veľa nadšencov pre ľudovú hudbu a folklór, ktorí sa venujú tomuto umeniu na amatérskej i profesionálnej báze. Zo základov detského folklórneho súboru Malý Rozsutec vyrástol v súčasnosti DFS Terchovček, ktorý dnes pracuje pod vedením pani Alžbety Sapietovej.
Škola však nezaostáva ani v športových aktivitách. Spomeňme napríklad bývalé žiačky Tatianu a Miroslavu Hanuliakové, ktoré dodnes dosahujú výrazné úspechy v snowbordingu a sú majsterkami Slovenského pohára.
I po poslednom zvonení žije škola bohatou mimoškolskou činnosťou, kde deti realizujú svoje schopnosti v rôznych krúžkoch.
Jubileum chytilo za srdce
Pri príležitosti osláv 40. výročia otvorenia ZŠ Terchová-Ústredie si žiaci jednotlivých tried pripravili rôzne projekty, ktoré pripomínajú 40 rokov pôsobenia tejto školy. Vraj istý čas svoje nápady aj utajovali, aby ich náhodou niekto nepredbehol. Na prvom stupni sa do tejto akcie zapojili žiaci 1.B, ktorí zriadili spomienkový kútik k 40. výročiu školy s názvom Prváci vtedy a dnes v 1.B; 4.A trieda pracovala na projekte Z čoho sa učili naši rodičia. Zaujímavé projekty si pripravili aj žiaci druhého stupňa – 5.A vyhotovila pozdravy k 40. výročiu a zapojila sa do zhromažďovania starých fotografií; 5.B zozbierala fotografie z čias, keď ich rodičia boli deťmi. Žiaci si zhotovili vlastné učebnice, kde mohli naplno využiť svoju predstavivosť a zároveň sa mohli zahrať na spisovateľov. Výsledkom ich literárnej činnosti sú práce na tému Naša škola. Do tejto činnosti sa aktívne zapojili aj rodičia; 6.A sa zapojila do projektu Fotografie rodičov z čias školskej dochádzky; 6.B si pripravila básne, v ktorých žiaci prezentujú to, čo pre nich znamená škola; 7.A navštívila bývalých absolventov školy, ktorí si radi zaspomínali na školské časy; 8.A vlastnoručne vyrobila spomienkové predmety pri príležitosti výročia; 9.A si pripravila výstavu umeleckých prác bývalých žiakov školy. Zároveň zhromaždili fotografie športových súťaží; 9.B pripravila darčeky pre žiakov 1.B ako spomienku na tento jubilejný rok.
Zohnali veru všeličo. Výstavu, ktorú nainštalovali na chodbe školy všetci obdivovali aj počas Dňa otvorených dverí. Rozdelili ju na tri časti – ako a z čoho sa učili starí rodičia, rodičia a terajší žiaci. A tak ste tu našli starú školskú tašku, skutočne muzeálny typ, ale aj starú lavicu, kalamár, tabuľku na ktorú sa písalo „griflíkom“ i drevený peračník. Žiaci pripravili bohatý kultúrny program pre všetkých, ktorí zavítali do kultúrneho domu a do areálu ZŠ Terchová-Ústredie.
Slávnostná akadémia
Oslavy 40. výročia školy vyvrcholili 2. júna slávnostným takmer 3-hodinovým programom, na ktorom bolo veľa významných hostí, absolventov školy i bývalých pracovníkov. Avšak už celý týždeň bola obec a najmä žiaci a pracovníci školy takmer v tranze. Všetko sa začalo už v pondelok, keď neplánovane, ale o to príjemnejšie, prekročil prah školy „zlatý“ hokejový brankár Ján Lašák (čítajte na strane 9). Stretnutie s ním bolo nielen pekným darčekom k výročiu, ale tiež ku Dňu detí. No, a potom to už všetko začalo. „Program sme nazvali Už zvoní ... a rozdelili sme ho na niekoľko blokov, kde sme chceli prezentovať život v škole. V prvom bloku išlo o poďakovanie učiteľom, v druhom sme chceli ukázať život v škole, tretí blok hovoril o tom, že škola, to sú i prvé lásky, diskotéky, súťaže a vo štvrtom bloku vystupovali hostia – bývalí žiaci našej školy, napríklad Rudo Patrnčiak mladší, študent tretieho ročníka Konzervatória, laureát husľovej dielne z roku 1999, štyri dievčatá, ktoré študujú spev – Anna Dávidíková, Zuzka Patrnčiaková, Veronika Balátová, M. Vrbinská, ďalej Obývačkový orchester Ruda Patrnčiaka st., známa herečka Anka Šisková, Miloš Bobáň, víťaz celoslovenskej súťaže v hre na heligónku, ktorý vedie v miestnom kultúrnom stredisku krúžok, ľudová hudba Jána Patrnčiaka. No a najpompéznejší bol záverečný nástup, kde vystúpilo na pódium viac ako sto účinkujúcich. Odviedli perfektný výkon,“ hovorí Katka Peknušová, režisérka programu a zároveň učiteľka slovenčiny a zemepisu. „Účinkujúci, ale aj tí, ktorí pomáhali, dostali aj sladkú odmenu,“ dopĺňa Katarína Ďuratná, zástupkyňa riaditeľa, ktorú, ako hovorí táto rodáčka z Lučenca, zaviedla do tohto kraja láska a hory. Kraj jej prirástol k srdcu, žije tu už 23 rokov a už by veru nemenila. Podobne ako terchovský rodák, tiež zástupca riaditeľa Milan Moravčík, ktorý má presne toľko rokov ako škola. A ako on vníma terajších žiakov? „Sú šikovní, aj keď medzi žiakmi sa nájde každá kategória. Myslím si však, že sú tu trochu iné deti ako v meste, predsa len tá dedina je kompaktnejšia, ľudia sa tu viac poznajú, deti sú tu talentované a šikovné. Je v nich akási osobitá energia, ktorú vedia prejaviť v určitých situáciách. Mám rád toto povolanie. Ak ho chce človek robiť, musí mať predovšetkým veľké srdce. Taký človek, ktorý ho robí s láskou, sa nemôže dopustiť hrubých chýb,“ vyznáva sa učiteľ, ktorý sám má sedem vlastných detí.
Spomínajú...
„V detstve som často nechápal, prečo moji rodičia a učitelia boli nároční na moje výsledky. Teraz viem a chápem, ako im záležalo na tom, aby som sa stal úspešným a šťastným nasledovníkom svojho rodu,“ hovorí František Mucha, absolvent školy z roku 1962, vedúci ľudovej hudby bratov Muchovcov.
„Ostalo mi v pamäti to, čo mi robilo radosť alebo ma nejakým spôsobom usmerňovalo na dráhu, na ktorej som teraz. Pamätám si na začiatky vo folklórnom súbore, ako som začínal u pani učiteľky Plačkovej, pána Štefánka. Pamätám si, keď som na niektorej hodine niečo nevedel, trebárs to bola ruština alebo matematika, tak mi dali zaspievať. Pamätám si aj na to moje chodenie do školy, lebo som do 15 rokov vyrastal na salaši. Z kopcov som išiel pešo ku ceste a potom na bicykli, ktorý som mal schovaný tam kdesi v lieskach. Pamätám si na svoje začiatky v súbore a na moje prvé vystúpenie v Heľpe. Pani Plačková prišla do triedy a vraví – zajtra ideme do Heľpy, chcem, aby si išiel s nami. Poslúchol som a išiel. No a potom som dostal dvojku z chovania, lebo som sa nevypýtal od triedneho učiteľa. Boli to super začiatky, a na to mám teraz fantastické spomienky,“ rozjíma Rudo Patrnčiak, riaditeľ miestneho kultúrneho strediska, bez ktorého sa žiadna kultúrna akcia nezaobíde.
Čo do budúcnosti
Život ide ďalej. Nezastavil sa ani v ZŠ Terchová-Ústredie, ktorú čaká veľa úloh a najmä veľa roboty. „Od prvého júla prechádzame pod obec, čiže delimituje sa celý majetok a školu bude spravovať obec. To je zásadná zmena. Nás však aj minulosť zaväzuje do budúcnosti. Chceme pokračovať v tom, aby sme všetky talenty podchytili, rozvíjali. Napríklad v speváckom súbore Sedmikráska, ale aj v iných oblastiach. Je to veľká devíza, musíme a chceme na nej stavať. Dokázal to aj slávnostný program k výročiu. Bolo to úžasné, keď si na záver všetci podávali ruky, objavili sa aj slzy v očiach. Vďaka za vydarené oslavy patrí aj mnohým sponzorom, ktorí nám pomohli. Dojemne pôsobilo stretnutie učiteľov, ktorí na škole vyučovali medzi prvými. Padli si do náručia, nechýbali slzičky. K výročiu sme vydali bulletin, kde máme uvedených všetkých absolventov školy aj s triednymi učiteľmi. Patrí medzi nich Anka Šišková, Rudo Patrnčiak, Muchovci, Bobáňovci, členovia skupiny Arzén, ktorá je v súčasnosti veľmi populárna, starosta obce Pavol Krištofík, ktorý má ku škole veľmi dobrý vzťah a stará sa o ňu a mnohí ďalší. Potešujúca je napríklad skutočnosť, že budeme mať tri triedy prvákov. Ja som ten rok, keď sa narodilo toľko detí, nazval ako úrodný rok, tak som privítal aj mamičky pri zápise. Máme aj takú myšlienku, vytvoriť pre deti centrum voľného času, spoločné aj pre deti zo ZŠ Struháreň. To je vízia do budúcnosti. Chceme vytvoriť rezbársky krúžok pod vedením Janka Hanuliaka, veď tu máme aj v tejto oblasti nadané deti. Veľmi by sme však chceli, aby k tomuto výročiu pribudol ešte jeden darček, a to, aby sa nám podarilo dokončiť druhú budovu školy, kde budú školské dielne a jedáleň, ešte do prvého septembra. Chýbajú 4 milióny korún na vnútorné dokončenie. Veľmi by to škole prospelo. Chceme tiež vylepšiť interiér školy, kde by nám pomohli naši umelci, rezbári, výtvarníci, aby ten interiér bol skutočne terchovský. Aby 50. výročie školy bolo ešte lepšie, ako to tohtoročné,“ konštatuje Stanislav Vandžura, riaditeľ ZŠ Terchová-Ústredie.
Na jednu novinovú stranu sa nezmestí všetko, čo škola dosiahla za 40 rokov. Podstatné však je, že vychovala množstvo vynikajúcich ľudí, má pevné základy a má na čom stavať i do budúcnosti.
Eva Ertlová,
Foto: Michal Krištorík