zápase s Trenčínom rozhodli o svojom treťom historickom titule. V ostávajúcich kolách sa im však príliš nedarilo, keď zo štyroch zápasov zvíťazili len s Ružomberkom. V poslednom zápase bol nad ich sily opäť Púchov. Hoci domáci prehrali rozdielom dvoch gólov, diváci svojich miláčikov nielen počas zápasu, ale aj po ňom odmeňovali častým potleskom a skandovaním „majstri, majstri“, či „Žilina, Žilina“.
Divákom chýbal už len ten povestný gól. Nepadol ani z kopačky Sninského, ani Varadina, Nemca, či Mintála. Tentokrát to však priaznivci svojim futbalistom prepáčili. Veď to bol posledný zápas, ktorý dal definitívnu bodku za historickým ziskom tretieho titulu. Prvého v novodobej ére.
Sladkosť titulu však trocha naštrbili bezprostredné momenty po zápase. Bezpečnostné zložky, v záujme zachovania poriadku a dodržania povelu, chceli zabrániť divákom, aby sa dostali na hraciu plochu. Niektoré zákroky boli ako z akčného filmu. Nie však v prospech tých, ktorí si chceli s hráčmi vychutnať daný moment.
Nakoniec sa to všetko prevalilo a najmä mladí ľudia doslova zaplavili ihrisko pod Dubňom a pripravili ovácie, na ktoré si budú pamätať mnohí na celý život. Človeku, napriek daným incidentom, mohli tiecť slzy prúdom. Mnohí diváci neodchádzali zo svojich miest a vnímali danú chvíľu. Tá sa neopakuje každý deň.
Určité napätie a vzrušenie však padlo. Ľudia sa rozišli do svojich domovov, ale aj zaplnili ulice a najmä námestie Andreja Hlinku. Kultúrny program len dotvoril skvelú atmosféru, ktorú možno porovnávať len s tou, keď Slovensko získalo majstrovský titul v ľadovom hokeji.
No tento krát zvíťazila Žilina a to vo futbale. Kiež by tomu bolo aj v ďalších ročníkoch. Čaká nás však náročná konfrontácia s futbalovou Európou. Liga majstrov je o niečom inom ako superliga.
Ladislav Hulin
