raz budeme písať, nepochodili. Tie najradšej papkajú benzín a nejaký ten chutný olej. Reč bude o autíčkach, ktoré si získali obľubu na celom svete. Citröeny 2 CV, ľudovo nazývané kačice. Ich história sa začala písať už pred druhou svetovou vojnou, posledná „kačica“ zišla z výrobného pásu v piatok 27. júla 1990. Ešte aj dnes jazdia takmer po celom svete a ich hrdí majitelia sú fanatici s veľkým F.
Aj na Slovensku existuje klub Citröen 2 CV a jeho predsedom je odnedávna Žilinčan Peter Hejhal ml. Ten sa ku „kačiciam“ dostal cez svojho strýka Dušana a tak blbnú spoločne. Samozrejme, že nemohli chýbať ani na X. národnom stretnutí 2 CV klubov vo francúzskom Saint Paul de Varax, 40 km severne od Lyonu.
V utorok 7. mája vyrazili zo Žiliny tri autá a sedemčlenná posádka. Cesta tam sa trochu pretiahla, v Nemecku totiž museli zvládnuť generálku motora jednej „kačičky“. Keď konečne dorazili do kempu, parkovalo v ňom asi 1 500 áut a pomedzi ne sa tmolilo raz toľko ľudí.
„Program bol nabitý. Každý deň ráno bola burza, vo štvrtok sa uskutočnilo stretnutie prezidentov národných klubov, v piatok sme vyrazili do Lyonu, kde sme v podstate okupovali celé mesto. Nikomu to nevadilo, všetci si nás nadšene obzerali a fandili nám. Dlho očakávaná ochutnávka miestnych špecialít bola v sobotu popoludní. Každý francúzsky departement tu mal svoj stánok, kde ponúkali všelijaké dobroty, ale aj veci, ktoré Slovákom vôbec nešli dole hrdlom. Najlepšie nám chutili bravčové hlavy, ktoré podávali Parížania, paštéty z Provence boli nejedlé,“ takto zhodnotil francúzsky národný „zlet kačíc“ prezident slovenského klubu Pepo. Ešte sa ani poriadne nespamätali z cesty do Francúzska a už bol na obzore 12. medzinárodný zraz v Čechách. Miestom konania boli Nespeky–Ledce, neďaleko od Prahy. Tam vyrazila len jediná „kačica“ zo Žiliny. S Pepom, Ivou a „čakateľom“ Markom. Samozrejme, na poslednú chvíľu a tak na miesto zrazu dorazili až chvíľu pred polnocou a akciu „Čo Čech, to muzikant“ už, samozrejme, nestihli. Aj tak nemali žiadnu šancu. Nezúčastnili sa ani na sobotňajšej výstave fotografií, pretože Pepo nestihol zapaspartovať fotky, ani nemali nachystané masky na večerný koncert. Zato si však Pepo vyskúšal jazdu na vodných lyžiach a s Ivou sa zapojili do turnaja v petangue. Je to stará francúzska hra, ktorá si získava veľkú obľubu aj u susedov v Čechách. „Skoro sme vyhrali. A keby sme to tak vedeli hrať, ukázali by sme všetkým,“ smiala sa Iva.
Tri mesiace prejdú ako voda a „kačice“ sa stretnú aj u nás. Na 3. zraze, ktorý sa uskutoční na prelome augusta a septembra za Vríckom.
Eva Bučová
Foto: Peter Hejhal
