Stavebnú časť chcú ukončiť v prvom polroku 2003
Čadca – Čulý pracovný ruch vládne pri stavbe tunela v Čadci–Horelici. Jeho dĺžka je 605 metrov a celá stavba je súčasťou trasy D3, ktorá tvorí súčasť multimodálneho dopravného koridoru č. VI. Transeurópskych sietí a Transeurópskej magistrály v smere sever – juh. V piatok 7. júna cestný tunel prerazili za prítomnosti predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.
K tomu, či tunel dokončia do decembra roku 2003, nám manažér stavby Jozef Hric povedal: „Ak môžem hovoriť za našu spoločnosť, ktorou je Váhostav, tunely a špeciálne zakladania, a. s., Bratislava, môžem s určitosťou povedať, že áno. Momentálne neviem o ničom, čo by bránilo splniť termín dokončenia. Dovolím si tvrdiť, že stavebná časť by mala byť dokončená už v prvom polroku 2003, ak nie skôr. Verím, že bude pravidelný finančný tok a všetko pôjde hladko.“ Iná vec je, ako to bude s technologickou časťou tunela. Vlastný tunel sa skladá z dvoch portálov (portál Čadca a portál Žilina) a samotného tunela. Západný portál Čadca je realizovaný v náročných geologických a hydrologických pomeroch v území s aktívnymi zosuvmi a seizmikou. Stavbyvedúci Milan Šimkovič hovorí: „Otvorene vám poviem, že zo začiatku boli problémy s materiálom a financiami. Postupne sa tieto veci dali do poriadku a dnes „šlapeme“ naplno. Problémy nám robila najmä geológia. Niektoré úseky sme otvárali bez trhacích prác. Je to ťažká práca. Museli sme to zastriekať a zaisťovať. Pracovné osádky máme skúsené. Chlapi pracovali na tuneloch v Nemecku a sú dostatočne odborne pripravení na túto prácu.“ Dokončenie tunela bolo ohrozené najmä z finančných dôvodov. Dokonca sa hovorilo aj o zastavení stavby. „Chcem len dodať, že finančné toky sa podstatne upravili po zmene vlastníka, časti Váhostavu, keď závod tunely a špeciálne zakladania prešiel pod súkromného vlastníka bratislavskej firmy Danubia Holding. Od tohto času sú finančné toky usmerňované tak, aby sa práce na tuneli realizovali bez problémov,“ povedal Jozef Hric. Razenie tunelov si vyžaduje aj vysokú odbornosť a zručnosť. Pracovníkov školíme a majú dostatočné skúsenosti s robotou v náročnom teréne. „Robil som predtým na bani Cígeľ v Prievidzi. Je to síce ťažká práca, ale nijaké obavy nemám,“ hovorí robotník Ján Mečiar.
Spokojnosť s pracovným nasadením tunelárov vyslovil aj predák Peter Hodoň: „Partia chlapov je tu dobrá. Rozumieme si. Je jedno, či sú z Prievidze, Handlovej alebo z východu republiky. Zamestnaní sú tu aj chlapi z regiónu Kysúc. Poviem vám, keď všetci ťaháme za jeden povraz, výsledok sa musí dostaviť.“ O tento „džob“ je zo strany Slovákov záujem. Aj keď je to práca náročná a zodpovedná, priemerný plat majú zamestnanci podstatne vyšší, ako je priemerná nominálna mesačná mzda jedného zamestnanca v SR. A tá je 12 375 korún.
Vladimír Kollár
Foto: autor
