sobotu pokúšalo dvadsať urastených chlapov vo Vrátnej doline. V mierne prevýšenom svahu nebola dôležitá len rýchlosť, ale aj kvalita, na ktorú dozerala porota.
Na majstrovstvá v kosení kosou, ktoré organizuje už tretí rok obec Terchová, museli prísť kosci s vlastnou kosou, osličkou a kladivkom.
Tentokrát mali domáci terchovci silných súperov z horehronskej Pohorelej, ktorí im prišli vrátiť prehru spred týždňa. Vtedy sa totiž terchovským koscom podarilo vytvoriť na horehronských lúkach nový slovenský rekord v kosení na čas. Pohorelskí chlapi túto sobotu zvíťazili, nový rekord sa však nekonal.
„Všetko závisí od toho, aká vysoká je tráva, aký je svah, či je pod trávou zem pekne rovná alebo nie,“ hovoria kosci – odborníci. Možno sa to laikovi na prvý pohľad nezdá, ale v kosení je skrytá celá veda. Prejavilo sa to napríklad v rôznych technikách jednotlivých koscov. „Terchovci sa viac nakláňajú a sú viac rozkročení, čo je dobré na rýchlostné kosenie. Keď však treba kosiť deň dva, je takýto spôsob veľmi únavný. V tupšom uhle je to menej náročné,“ prezrádza Lukáš Janošek z Pohorelej. Doma je štvornásobným majstrom, teraz bol najrýchlejší aj v Terchovej. „Kosím už od detstva, koľkokrát som bol už o tretej ráno na chotári,“ hovorí. Povolaním je učiteľ a po 16 rokoch v bratislavskej Petržalke sa vrátil aj s rodinou do rodného kraja. Chce oživovať tradície a folklór, kosenie podľa neho nie je len o technike a fyzickej zdatnosti. „Treba do toho vložiť aj to dedinské duchovno, históriu a pokoru,“ dodáva Janošek.
Aby sa chlapom lepšie kosilo a divákom lepšie povzbudzovalo, o to sa postarali aj terchovskí muzikanti, nemohli chýbať ani ženy hrabačky s neodmysliteľnými trávnicami. Všetkých súťažiacich na konci úseku čakalo malé občerstvenie – pol deci borovičky od krojovaných dievčat.
Andrea Harmanová
Foto: autorka
