Zamyslenie na tento týždeň
Leto sa v plnej svojej majestátnosti uchopilo vlády. Horúčavy zmárajú hádam každého okrem vládnej garnitúry. Tou lomcuje ľadová bezmocnosť po tom, čo „neporiadnici“ z vlastných radov odhalili to, čo malo ostať zahalené. Klientelizmus, korupcia naplno ukázali demokraciu v praxi. Sám Najspravodlivejší z ústredného výboru „Demokracie“ vylučuje zo svojich radov nepohodlných. Už to nie je ani na počudovanie. Komunisti mali samoničenie vo svojom kréde. Požierali sami seba. Stačilo, aby niekto, kto mal červenú knižku, cirkevne pochoval blízkeho príbuzného a už bol aj sám politickou mŕtvolou a bol postavený na perifériu spoločnosti. Každý „spravodlivý“ sa ho zrazu bál stretnúť, ako keby mal lepru. Demokracia zasvietila ako svetlo nádeje. No najväčšou tragédiou slovenského národa je, že toto svetlo sa mu čoraz viac vzďaľuje, stáva sa nedostupné, mizne v hlbinách marazmu, korupcie, zločinnosti. Presne tak ako v nedávnej minulosti. Čo je dovolené Bohu, nie je dovolené..., ako inak môže chápať obyčajný človek odvolanie riaditeľa tlačovej kancelárie za to, že si dovolil kúpiť také auto, aké naši najvyšší predstavitelia pravidelne rozbíjajú, a to i cestou na plesy či iné lobistické párty. Bohovia môžu všetko, oni si pre seba vinu a zodpovednosť nepriznajú. No nech skúsi niekto iný vkročiť na OLYMP, čaká ho oheň pekelný... Žiaľ, toto začína byť „pravá tvár“ demokracie po slovensky. A to
chceme za každú cenu vstúpiť do radov krajín slobodnej, demokratickej Európy. Podarí sa nám to alebo nám snímu z očí ružové okuliare?
Fero Dielnica
