rajúca „freak-out crossover“. Slovo zložité ako ich hudba sama. Vyjadruje zmes štýlov od popu, rocku, rapu až k metalu podanú v príjemnej a uvoľnej atmosfére. Nedávno nahrali svoje debutové demo s názvom Kamicage, ktoré dáva tušiť, že nejde o nejakú kapelu hrávajúcu na miestnych zábavách. O ňom a plánoch do budúcnosti sme sa rozhodli prehodiť pár slov s MareCSekom (Marek Čerňanský, bicie), MattOi!om (Matúš Dobeš, bassgitara) a Matúšom (Matúš Cíber, gitara).
Kedy a ako vznikol AntiCAGE?
MattOi!: V auguste MareCSek odišiel z bývalej kapely Stage a ja som s ním zostal hrávať. Mali sme nejaké ponuky a chvíľu sme hosťovali v istej nemenovanej kapele z Kysuckého Nového Mesta. MareCSek prijal hosťovanie do prievidzskej kapely Jack Daniel`s a tam sa zoznámil s naším terajším gitaristom Matúšom. Jack Daniel`s sa rozpadli a na sklonku roku 2001/2002 vznikol AntiCAGE.
Prečo práve AntiCAGE?
MareCsek: Má to metaforický význam, všetko, čo odporuje klietke. Chceli by sme všetko, čo nejakým spôsobom obmedzuje človeka a jeho myslenie vylúčiť a o tom je aj naša hudba.
Akým spôsobom vznikajú piesne, kto je skladateľom, textárom?
MareCSek: Hudba vzniká vždy spoločne, jeden člen prinesie nápad a ten sa rozvíja, kým všetci nie sú spokojní. Každý z nás má právo veta, takže ak sa aj len jednému skladba nepáči, pracuje sa na nej dovtedy, kým nie je spokojný. Musím podotknúť, že toto právo sa našťastie nevyužíva často, máme príbuzné hudobné cítenie. Texty píšem väčšinou ja, sú to moje pocity, ktoré dávam na papier.
MattOi!: Ja sa do textov snažím preniesť životné situácie a svoje postoje, ktoré k nim zaujmem. Moja hudobná energia má svoje korene v punkovej subkultúre.
Matúš: Moje texty sú v slovenčine, píšem ich zatiaľ pre seba.
Vaša demohrávka má názov Kamicage...
MareCSek: Je to slovná hračka. Spojením slov kamikadze a Anticage vznikol názov Kamicage, v zmysle vrhnutie sa do neznáma. Keď sme išli do štúdia, nevedeli sme, ako to celé dopadne. Sme pomerne nové zoskupenie, do štúdia sme sa šli spoznať a s výsledkom sme nakoniec veľmi spokojní.
Matúš: Ja by som to definoval ako radosť „z pekla“. Dokonale vystihuje pocity našej generácie, radosť zo života a na druhej strane neistotu z budúcnosti. Myslím, že sa to odzrkadľuje v našej hudbe najmä preto, že sme skutoční.
MareCSek: Vianoce v blázinci. Naša hudba je vyjadrením strachu z budúcnosti, melanchólie, podanými cez energiu. Je zamyslením sa nad neschopnosťou riešiť momentálnu situáciu, beznádejou, bezvýznamnosťou, až stratou osobnosti v aktuálnom systéme.
MattOi!: Odzrkadľujeme situáciu, ale napriek tomu sa radujeme zo života, pretože hudba nás teší a teší nás, že sme spolu.
Máte už za sebou nejaké koncerty, aký je váš koncertný program?
MattOi!: Ako mladá kapela sme mali zatiaľ dva koncerty v priebehu pol roka. Ľudia nás ešte nepoznajú. Na koncertoch hrávame 10 až 12 skladieb. Chceli by sme to spojiť s pódiovým performance, časom možno budeme hrať aj nejaké prevzaté veci. To iba ako doplnok a nie na všetkých koncertoch. Nechceme, aby to bolo postavené na niečom inom ako na našej hudbe. Len niečo ako malé oživenie.
Aké sú vaše hudobné vzory?
Matúš: King’s X, Motorhead, System Of A Down.
MattOi!: Primus, Oysterhead (Ex-Primus), System Of A Down, Rage against the machine, Macabre a veľa punkovej hudby.
MareCSek: Mojím celoživotným vzorom je Depeche Mode. Okrem toho ešte mnoho západných populárnych kapiel, ktoré u nás nie sú známe, a preto tvoria undergroundovú scénu, ako napríklad Tool, Kyuss, Korn. Korn ma veľmi ovplyvnil, keby neexistoval, možno ani nepočúvam tvrdú muziku.
Aký máte postoj k prevzatým skladbám?
Matúš: Necítime potrebu hrávať prevzaté skladby. Je to také chválenie sa cudzím perím.
MattOi!: Možno neskôr ich zopár bude.
MareCSek: Je to parazitovanie na chuti diváka. Najskôr chceme hrať a cvičiť vlastné skladby. Máme veľa nápadov a málo času, chceme ľuďom priniesť niečo nové. Dúfame, že sa naše skladby vyrovnajú tým prevzatým, aj keď v budúcnosti nevylučujeme možnosť niečo nacvičiť od už spomínaných kapiel.
Čo plánujete?
MareCSek: Plánujeme koncerty. 2. augusta v Rajci, 17. augusta v Rajeckých Tepliciach, 23. augusta by sme mali hrať v údolí Rematy pri Handlovej. Na jeseň chceme pravidelnejšie koncertovať vo vybraných slovenských kluboch a chceli by sme preraziť do Čiech.
V súčasnosti hľadáme vydavateľa, aby sa naša hudba rozšírila medzi širšie publikum, lebo si myslíme, že by dokázala osloviť viacero ľudí na viacerých miestach planéty s rovnakým zmýšľaním, ako máme my. Snažíme sa osloviť a navštíviť rádiá.
Lucia Mikolková
Foto: Peter Cagáň
