o okresu. Má deväťsto obyvateľov a dvestosedemdesiatpäť zaevidovaných domov. V jednom z nich žije aj rodina Jaroslava Hvorečného. Už na prvý pohľad vidieť, že sa Hvorečným darí. Svojím spôsobom sú obdobou amerického sna o úspechu, aj keď v slovenskom ponímaní.
Za bránou vás privíta pekne upravená predzáhradka a lampami osvetlený chodník. V zadnej časti dvora sú dve dielne. Jedna patrí otcovi rodiny, ktorý tu spolu so synom opravuje prevodovku, druhá jeho manželke Márii. Tá tu má zriadenú krajčírsku dielňu, v ktorej šije poťahy na autá. V nafukovacom bazéne sa hrajú dve malé deti. Očividne sa tešia zo slnečného dňa. Nad záhradou, dvorom, dielňami aj domom, očividne tkvie peľ spokojnosti, pohody a skromnosti. Skromnosť je však len rubášom, pod ktorým je ukryté veľké srdce tejto rodiny. Svoje šťastie rozdáva totiž ďalej. Jaroslav Hvorečný sponzoruje miestnu materskú škôlku, školu, i futbalový klub. Zároveň je aj organistom v miestnom kostole. Na prvý pohľad sa zdá, že toľko aktivít naraz a ešte k tomu rôzneho zamerania, musí vyčerpávať. Usmievavá tvár pána Hvorečného však prezrádza pravý opak. Na otázku, ako sa môže toľko pohody a šťastia zmestiť do jedného domu, odpovedal:
„Podstatou všetkého je viera. Recept na šťastný život je jednoduchý: treba veriť v Boha. Potom príde aj požehnanie.“
Požehnanie na živote tejto hlbockej rodiny vidieť. Možno, že je to naozaj požehnanie od Boha. Predovšetkým je to však požehnanie z vlastnej práce a spolupatričnosti, čo túto rodinu spája.