si zapnem televízor a na obrazovke sa zjaví reklama. Počúvam rádio – reklama. Čítam noviny – reklama. Všade reklama, reklama, reklama.
Žiadny strach, nie som blázon. Ja milujem reklamu. Veď bez pracieho prášku z reklamy si neviem predstaviť svoj život. A čo deti? Na raňajky im dáme čokoládové vajíčko, aby mali dostatok mlieka. Cez obed zjedia niečo malé a večer žiadne umývanie zubov. Stačí jedna žuvačka a všetky kazy sú hneď preč. Ako správna reklamová rodinka máme aj psa. Ten od rána do večera žerie iba suché granule, aby mohol lepšie behať a skákať. Raz som sa len tak prechádzala po parku, keď vtom som začula rozhovor dvoch dievčat. Jedna z nich hovorí: „Ahoj, ty mi asi neuveríš, ale ja som si kúpila tú novú farbu na vlasy. Vieš, čo v tej reklame hádžu tými hlavami. Minula som celé svoje vreckové, ale to nič.“ A druhá na to: „A nemáš ich nejaké suché a zničené?“ „To je v poriadku. V návode písali, že prvýkrát to je vždy také, ale po čase sa to upraví. Ty, a neschudla si nejako?“ „Aj ty si si to všimla? V reklame som videla ten nápoj na schudnutie. Teraz nepijem nič iné a už vážim 38 kíl aj s topánkami.“ Ďalej som už nezačula. Milé, nie? Najzaujímavejšie sú reklamy na kozmetiku. Kostnaté modelky, zväčša blondínky, ktorým môžeme prstami zrátať rebrá, sa preháňajú po obrazovke. Ja zatiaľ sedím „rozvalená“ v kresle a konštatujem:
Až raz budem taká, budem mať pokožku ako hodváb, keď sa usmejem, mejkap sa mi bude pomaly odlamovať. A tie moje zvodné riasy, budem musieť mať veľa nápadníkov, aby si všimli, aké sú dlhé. Budeme sa rozprávať iba o tom, akú špirálu používame, čo všetko obsahuje, a bude nám dobre. Keby náhodou nezabrali nevinné žmurkajúce oči, daj si smint a máš to vybavené.
Je pravda, že reklama vládne svetom, ale určite ľudí nepohlcuje a neovplyvňuje. Ani ja nie som závislá na reklame. Zájdem si do obchodu a kúpim si sprite. A prečo? Imidž je nanič, nasleduj inštinkt, počúvaj smäd. Alebo si mám kúpiť pepsi? A či coca-colu? Nie, dám si radšej nescafé. Alebo mattoni? Ja už vážne neviem.
Zuzana Kubová
