lúdka ozve starý známy zvuk. Treba niečo zjesť. A tak sa vyberiete do najbližšieho obchodu. Pomaly otvárate dvere, ktoré nepríjemne vŕzgajú. Za pultom vás pozorujú dve malé, nevyspané oči a čakajú, že od nich nič nebudete chcieť. Nesmelo zoberiete do rúk nákupný košík a vyberiete sa do raja regálov. Nákup sa pomaly zväčšuje, ale vy stále cítite na chrbte niekoho pohľad. Príjemný, až zimomriavky behajú po celom tele. O chvíľu sa cítite ako zlodej, ktorý chce všetko ukradnúť a všetko postrieľať. A už je to tu. Košík je plný a vy sa pomalým krokom odoberáte k pultu. Zavalitá žena, asi stokilová, vám uchmatne nákup a začne počítať. Ďalšie dve vás pozorujú a niečo si šepkajú. A vy len stojíte. Zrazu vás z úvah vytrhne milý, hrubý hlas: „Čo ešte chcete?“ Pozriete tým smerom, odkiaľ hlas prichádza. „Pol kila paradajok.“ Žena za pultom vrhne pohľad, po ktorom sa vám roztrasú kolená. Prevráti oči, zafučí ako lokomotíva a ťažkopádne vám začne naberať tie nešťastné paradajky, no vy radšej schmatnete nákup a necháte tam nejaké peniaze. Už nečakáte ani sekundu a ozlomkrky bežíte domov.
Od námahy nevládzete zjesť ani sústo a po príjemnom zážitku nemôžete večer zaspať. Ľaháte si do mäkkých perín s nádejou na ďalšie krásne ráno.Zuzana Kubová