a dovolenku na zotavenie. Nie vždy je to jednoduché, ale raz za čas sa dá. Nevídané šťastie postretlo aj mňa a po neviem koľkých rokoch som sa dokonca zmohla na týždeň dovolenky v lete. Nebola to žiadna bomba, ale nesťažujem sa. Pár dní, ktoré som prežila s vnúčencami, komentovať nebudem. Horory na toto miesto nepatria. O inom bude reč.
Ušetrené dva dni sme sa s kamarátkou rozhodli ujsť pred ruchom mesta a domácnosti. V sobotu ráno sme zamierili do známej rekreačnej oblasti, nie veľmi ďaleko. Prvý šok sme zažili už v osobáku, ktorý meškal asi poldruha hodiny. Na autobus sme museli čakať rovnako dlho. A tak sme dostali ďalší šok. A to, prosím, v meste, kde sa križujú cesty turistov zo Slovenska i zahraničia. Zariadenia, ktoré používajú i hlavy korunované, sú potrebným k dispozícii len v dňoch pracovných. Od rána do popoludnia. Ďalšie boli zavreté tiež a do tých jediných otvorených by som nepustila ani psa. Pri ďalšej etape cesty sme mali šťastie. Do autobusu sme sa dostali. A v cieli sme sa opäť pustili do hľadania onoho zariadenia. I tu sme mali šťastie. Našli sme ho. Keď sme však zistili, že za jedno použitie treba zaplatiť 10 (slovom desať) korún, naša šoková terapia dosiahla vrchol. Príroda však bola silnejšia a boli sme o dvacku, a nejaké tie tekutiny, ľahšie. Fakt, niet nad dovolenkové prekvapenia.
Eva Bučová
