tné reagovať na obsah rozhovoru s predsedom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) PaedDr. Jozefom Tarčákom, uverejneného 1. júla na 6. strane Žilinských novín a v ďalších regionálnych týždenníkoch v Žilinskom kraji na Strana VÚC – Žilinský samosprávny kraj pod titulkom „Šesť mesiacov za nami“, keďže sú v tomto rozhovore uverejnené aj viaceré údaje, ktoré nezodpovedajú skutkovému stavu.
V tomto rozhovore predseda ŽSK J. Tarčák vyslovil svoj názor na spoluprácu s KÚ v Žiline pri zabezpečovaní priestorov pre činnosť ŽSK. Právo na názor mu nikto neberie. Má naň absolútne právo. Ale tvrdenie, že všetko „zostalo nakoniec len pri sľuboch“ je nepravdivé, pretože prednosta KÚ v Žiline Anton Straka hneď po voľbách poskytol predsedovi ŽSK auto a vodiča KÚ a už od 1. januára 2002 aj sedem kancelárií na treťom poschodí v budove KÚ na Predmestskej ulici v Žiline a tie dodnes využíva ŽSK na svoju činnosť. S prechodom odboru kultúry na VÚC pribudla ďalšia kancelária pre pracovníkov ŽSK a od 20. mája pribudli pre potreby ŽSK ďalšie kancelárie na 3. poschodí, dve kancelárie na prízemí tejto budovy a garáž. Od 1. júla prechodom odboru zdravotníctva na VÚC je pre potreby ŽSK k dispozícii aj ďalších 5 kancelárií, takže je prakticky celé poschodie v nájme ŽSK. Námietky voči takémuto riešeniu nikdy neboli, naopak, takéto riešenie bolo zo strany vedenia ŽSK vždy pozitívne hodnotené. Je pravdou, že vedenie ŽSK od začiatku považovalo budovu KÚ na Predmestskej ulici ,,za nedôstojný priestor pre taký reprezentatívny úrad, ako je Úrad ŽSK“. Tieto priestory však slúžia pre zamestnancov KÚ v Žiline od jeho vzniku a aj k spokojnosti občanov v styku s krajskou štátnou správou a zamestnanci KÚ ich nepovažujú za nedôstojné. Je preto prekvapujúce a nepochopiteľné, že napriek takejto ústretovosti štátnej správy voči vznikajúcemu Úradu, predseda ŽSK konštatuje, že „snahou štátnych úradníkov je čo najväčšmi znepríjemniť život samospráve“!
V ďalšej časti zverejneného rozhovoru predseda ŽSK dehonestuje prácu „štátnych úradníkov“ na KÚ okolo delimitačných protokolov v oblasti kultúry, školstva alebo sociálnych vecí a doslova uviedol, že pri preberaní kompetencií naráža na „podivné právne vedomie úradníkov krajského úradu“. Túto tézu širšie ilustroval, čo však svedčí buď o jeho nepoznaní zákonov o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov, ktoré spolu s metodickými usmerneniami ministerstva vnútra a ministerstva financií SR prechod z majetku SR decidovane upravujú, alebo sú jeho vyjadrenia úmyselne tendenčné, aby znehodnotil právne vedomie, odbornosť a kvalifikovanosť pracovníkov KÚ v Žiline. V každom prípade treba v tejto súvislosti vyviesť z omylu čitateľov i predsedu ŽSK a v prípade delimitačných protokolov odcitovať stanovisko z vysvetľujúceho listu riaditeľky odboru majetku a reštitúcií Ministerstva financií SR JUDr. Evy Benešovej. V liste jednoznačne píše, že „o majetku štátu sú povinní odovzdávajúci a preberajúci subjekt spísať písomný protokol, o to najneskôr do 2 mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok ktorý prechádza do vlastníctva obce a VÚC a štatutárny orgán obce a VÚC“! Teda, takýto protokol vôbec nepodpisuje štatutár KÚ!!! „Iným protokolom je delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí kompetencií v súlade so zákonom o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, ktorého obsahom je okrem majetku napríklad delimitácia rozpočtu, obežných prostriedkov, zamestnancov. Tento delimitačný protokol vyhotovuje odovzdávajúca organizácia s právnou subjektivitou a podpisuje štatutárny orgán odovzdávajúceho subjektu“, teda riaditelia kultúrnych inštitúcií, škôl atď, a nie štatutár KÚ. A navyše „právne predpisy súvisiace s prechodom vecí z majetku SR do vlastníctva obcí a VÚC neukladajú krajským úradom vypracovanie sumárnych protokolov za jednotlivé organizácie na území kraja!“ Nástojčivé požiadavky vedenia ŽSK, aby delimitačné protokoly zariadení štatutárnym zástupcom zriaďovateľa pri subjektoch, ktoré majú právnu subjektivitu, nemá oporu v žiadnom zákone a zriadovateľ, teda krajský úrad nemá k takýmto úkonom ani právo, ani povinnosť, čo potvrdilo i stanovisko ministerstva financií SR.
Krajský úrad v Žiline si dôsledne plní svoje zákonom určené povinnosti a koná výlučne tak, ako mu zákon ukladá. Inak konať jednoducho nesmie a nemôže.
Ján Filip,
hovorca Krajského úradu v Žiline