hystá na svoj veľký sviatok –
oslavu 690. výročia prvej písomnej zmienky. Preto sa naša redakcia rozhodla, že sa pozrie na to, ako svoj veľký sviatok v Kolároviciach oslávia a čo tu majú nové.
Plné pracovné nasadenie
Už začiatkom roka sa začali v Kolároviciach diať veľké zmeny. Obecný úrad dokončil svoje putovanie za svojím stálym sídlom. Jeho dočasným domovom bola po dlhé roky budova farského úradu, neskôr zdravotného strediska, ktoré však nevyhovovalo svojou veľkosťou. Chýbala zasadačka, vďaka čomu sa museli poslanci stretávať v kultúrnom dome, kde sa konali aj verejné zasadania. Dnes už obecný úrad opustil staré priestory a usídlil sa vo vynovenej a zrekonštruovanej budove, kde bola kedysi knižnica a kino. Knižnica sa presťahovala do priestorov v materskej škole a kino zrušili. Rekonštrukcia, sťahovanie knižnice a obecného úradu, ako aj zariaďovanie miestností trvali tri mesiace, od januára do konca marca. Koncom marca sa pustili do verejno-prospešných prác dvaja prví „vépepéčkari“. V máji k ním pribudli ďalší piati. Pustili sa do úpravy cintorína, telocvične, zapojili sa do prác na rekonštrukcii strechy kultúrneho domu. Ako vidieť, prvý polrok tohoto roku prebehol v Kolároviciach v plnom pracovnom nasadení. Verme, že to tak bude aj v druhom polroku.
Dva milióny na reguláciu potoka
Výdatné dažde a povodne z posledných rokov zanechali svoju nezmazateľnú stopu na tvári kolárovického potoka. Aj preto sa na obecnom úrade rozhodli pre jeho obnovu. Vďaka hotovým projektom sa práve v týchto dňoch pristupuje k samotným stavebným prácam, čo znamená, že sa po priebežnom čistení spevnia obidva brehy potoka. V prvom rade to predpokladá odstránenie značných povodňových škôd. Investorom a zároveň realizačnou firmou sú Štátne lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici.
Pri brehu kolárovického potoka práve prebieha tvorivá debata. Starosta obce spolu so zástupcami Štátnych lesov SR a stavebnou firmou nad projektami.
Kolárovické projekty
pre najbližšiu budúcnosť
Systematickú snahu obecného úradu o zlepšenie životnej úrovne v Kolároviciach vidieť nielen v už zrealizovaných či práve rozbehnutých akciách, ale aj v projektoch, ktoré sú zatiaľ hudbou budúcnosti. Patrí k ním aj veľkoobjemový vodovod. V súčasnej dobe prebieha schvaľovanie projektu, ktorý pre realizáciu počíta s finančným objemom 51 miliónov korún. V obci by sa radi pustili aj do kanalizácie, nepredpokladajú však, že dôjde v dohľadnej dobe k jej realizácii už len z toho dôvodu, že obec má 1909 obyvateľov a pre získanie dotácie z fondov Európskej únie pre tento účel by museli dosiahnuť hranicu nad 2000 obyvateľov. Zato tu však vytvárajú nový projekt územného plánu, v ktorom počítajú aj s ďalšou zástavbou a zasídľovaním. Perspektívnou investíciou by mohla byť okolitá príroda a jej využitie v rámci turistických zámerov. Jedným z nich je aj vybudovanie cykloturistického chodníka smerom na moravské hranice. Rozvoj turistiky však nesie so sebou viaceré, zatiaľ nevyriešené otázky, ako je napríklad nedostatok ubytovacích kapacít. Určitým riešením by bolo nájsť investora do lokality Čerenka, kde sa nachádza lyžiarsky vlek a chata. Stačilo by tu zabezpečiť stravovanie, prípadne občerstvenie pre turistov.
Pripomínajú si 690. výročie prvej písomnej zmienky o obci ä
Každá prítomnosť má svoje korene v minulosti. Je to tak aj v obci Kolárovice. Je to už neuveriteľných 690 rokov, čo sa v písomných záznamoch prvý krát objavilo meno obce. Na túto veľkú udalosť nezabudli na obecnom úrade a prichystali pre obyvateľov i návštevníkov zblízka i zďaleka veľkolepé oslavy. V stredoveku patrili Kolárovice k väčším obciam, o čom svedčí aj počet ich obyvateľov. Na tie doby bol pomerne veľký – až dvetisíc. Kolárovice žili už od najrannejších čias rušným životom. Vďaka prirodzenému bohatstvu – okolitým lesom, sa tu darilo lesnému hospodárstvu. Nachádzala sa tu píla, mlyny, ale i hostince a krčmy. Doménou obce bol vždy miestny kostolík. O samotných dejinách obce viacej prezradí pripravovaná publikácia „Kolárovice“.
Myšlienka osláviť 690. výročie prvej písomnej zmienky o obci Kolárovice, prišla na svet vďaka stretnutiu starostu Štefana Puchoňa s kronikárom Cy-rilom Hlavoňom. Pri spoločnom listovaní kronikou zistili, že deň prvej písomnej zmienky pripadá na 24. august. Vďaka tomuto „objavu“ sa v Kolároviciach chystajú veľkolepé oslavy. Tie sa začnú svätou omšou v miestnom kostole o 13.00 h. Potom sa zúčastnení presunú do zrenovovanej telocvične ZŠ, kde sa bude konať oficiálna časť programu. Odznie na nej slávnostná báseň, ale i poďakovanie starostu občanom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj obce. Samozrejmosťou budú aj piesne v podaní pozvaných folklórnych súborov z okolia a detského súboru z miestnej materskej školy. Oficiálny program by mal trvať do 17. až 18. hodiny.
Záver osláv bude patriť voľnej zábave, ktorú má v réžii miestny podnikateľ Štefan Mikoláš.
Kolárovickí hasiči môžu byť hrdí na svojich predchodcov
Hasičskú techniku tvorila iba jedna malá ručná striekačka, vedrá na vodu a niekoľko hákov
Tak, ako každá obec v okrese, aj Kolárovice majú svoj hasičský zbor. Vznikol v roku 1927, kedy v obci stálo 704 prevažne drevených domov. Obyvatelia hľadali cestu, ako ochrániť svoj majetok a život pred ohňom. Východisko našli v založení samostatného hasičského zboru. V prvých rokoch po svojom vzniku mala organizácia údajne až 34 členov. Hasičský zbor disponoval len primitívnou hasičskou technikou. Bolo to vďaka tomu, že za predmníchovskej republiky vtedajší obecný úrad nevedel zabezpečiť potrebné finančné prostriedky. Hasičskú techniku tvorila iba jedna malá ručná striekačka, vedrá na vodu a háky. Striekačku umiestnili v drevenom prístrešku v osade Škoruby. V roku 1958 vybudovali v miestnej časti Kolárovíc Čiastkove novú požiarnu zbrojnicu. V týchto rokoch sa začala výrazne k lepšiemu meniť aj situácia s hasičskou technikou. Ručnú striekačku nahradila motorová PS-8 s podvozkom, o dva roky neskôr pribudlo aj motorové vozidlo Tatra 805. Rok 1958 bol pamätný aj inak. Vtedy vzniklo ženské požiarne družstvo, ktorého veliteľom sa stal Adam Miko. Koncom 80-tych rokov tvorilo základňu kolárovického hasičského zboru 75 členov, z toho 20 žien. Cvičenia sa konali dva až trikrát mesačne. Zmenu vo vedení urobila výročná členská schôdza, kedy sa na čelo hasičského zboru postavil Jozef Papaja.
Hasiči v centre obce majú tiež omladený kolektív, predsedom je Peter Frolo a veliteľom Peter Šebena. Zaslúžili členovia hasičského zboru budú tiež ocenení. Medzi ocenenými sú napríklad najstarší Jozef Klunda, Štefan Kaštan, Štefan Malík, Pavol Michalisko a ďalší.
Všeobecné údaje
Kolárovice sa skladajú zo siedmich miestnych častí. Prvou z nich sú samotné Kolárovice, ďalej Slopkov, Bršlica, Škoruby, Čiastkov, Korytné a Babyše, pod ktoré patrí aj Podjavorník. Celkovo tu žije 1909 obyvateľov. Prírodný rámec tvorí pohorie Javorina. Najbližšou susediacou obcou sú Petrovice.
Dočká sa kolárovické družstvo konkurzu?
Posledné roky nepriaznivo zasiahli do života kolárovického družstva, budovy ktorého má zatiaľ v prenájme poľnohospodársky dvor v Predmieri. Už dva roky tu čakajú na konkurz. S priestormi družstva majú svoje plány aj na obecnom úrade. Chcú ich využiť na rozšírenie priemyselnej výroby, prípadne pre potreby agroturistiky. Otázkou je, kedy sa konečne Kolárovice dočkajú konkurzu a ako sa so zámermi obecného úradu vysporiadajú budúci majitelia.
Mladí ľudia hľadajú lepšie podmienky
Nedostatok pracovných príležitostí a zlé autobusové spoje sú jednou z príčin, prečo začína obec Kolárovice starnúť. Mladšia a stredná generácia hľadá lepšie životné podmienky v blízkych mestách – Bytči, Považskej Bystrici, prípadne Žiline. Tento problém by mohla čiastočne zlepšiť väčšia hustota autobusových spojov, pomocou ktorých by mohli obyvatelia obce dochádzať za prácou do vzdialenejších miest. Tých mladších ťahajú do väčších mestských centier aj rôzne kultúrne akcie ako sú diskotéky či koncerty populárnej hudby. Je škoda, že v obci zanikla tradícia ochotníckeho divadla. Na druhej strane sa však zachovávajú také akcie, akou je pochod Drotárska krošna, ktorý už dvadsaťdva rokov pravidelne poriada miestna telovýchovná jednota v spolupráci s obecným úradom. Obľúbené sú aj športové dni a turnaje. O Pohár starostu si radi zabojujú každý rok aj miestne futbalové družstvá. Je nutné spomenúť aj ďalšieho organizátora Drotárskej krošne Mgr. Stanislava Klimu, ktorý vykonáva funkciu riaditeľa ZŠ, teraz s právnou subiektivitou. Ako jeden z poslancov obecného zastupiteľstva má veľký podiel na rozvoji kultúrneho života v obci.
Kniha o Kolároviciach sa už tlačí
Šesťstodeväťdesiat rokov od prvej písomnej zmienky o založení obce dalo podnet obecnému úradu, aby ku dňu osláv pripravil hodnotnú a zaujímavú knihu, ktorá mapuje život v tejto obci od najrannejších až po dnešné časy. Momentálne je kniha zadaná v tlači, a ak všetko vyjde podľa dohôd, mala by uzrieť svetlo sveta práve ku dňu osláv – 24. augusta, kedy bude aj jej slávnostný krst. Tvorivo sa na knihe podieľal kronikár obce, bývalý učiteľ, osemdesiatročný Cyril Hlavoň, ktorý bol po dlhé roky dušou kultúrneho diania v obci. Medzi iným viedol aj miestne ochotnícke divadlo.
Na slovíčko, pán starosta…
Snažíme sa, napriek nedostatku peňazí
Dvere na Obecnom úrade v Ko-
lároviciach nájdete v priebehu úradných hodín stále otvorené. Môže sem so svojím problémom prísť hociktorý z miestnych občanov. Na starostovskej stoličke sedí JUDr. Štefan Puchoň. Má viacero „špecialít“. Je vyštudovaný právnik. Dvadsaťosem rokov pracoval ako policajt. Je predsedom okresnej pobočky SNS. V súčasnosti žije tým, čím väčšina obyvateľov Slovenska: predvolebnou kampaňou. Svoje vnútorné pocity a politické postoje však zosúľaďuje s potrebami obce. Starostovi Kolárovic, Štefanovi Puchoňovi, sme položili zopár otázok.
Čo očakávate ako starosta od výsledku volieb a ako vidíte po voľbách budúcnosť Kolárovíc?
Je to zložitá otázka. Pokiaľ nevieme, čo nás čaká v budúcom období, ako budú zabezpečené podielové dane či chod financií zo štátnej správy na samosprávu, ťažké je rozprávať o nejakých iných okolnostiach či perspektívach. Všetci vieme, že sa všetko odvíja od peňazí. No konkrétnejšie ku vašej otázke: nejaké zvlášť dobré skúsenosti s politickými stranami nemám. Dokonca ani s tou, za ktorú som kandidoval a ktorá prešla určitým krízovým obdobím. Pri práci starostu mi príslušnosť k strane nepomáha a nemám žiadne výhody z toho, že som predsedom SNS v okrese. Podľa mňa by bolo omnoho výhodnejšie, keby sa všetky obecné úrady na úrovni samosprávy odpolitizovali. Aby sme neboli závislí na tom, či máme na vyšších straníckych miestach nejakého priateľa alebo nie. Môžem povedať, že vedenie SNS v Bratislave mi nijako nepomohlo a nepomohol mi ani pán Slota.
A čo samotná štátna správa? Ako hodnotíte jej prístup k jednotlivým obciam?
Znovu poviem len svoj subjektívny pocit: k niektorým obciam sa na Okresnom úrade v Bytči správajú macošsky. To hovorím
celkom otvorene. Môžem konkrétne menovať. Nemôžem sa porovnávať s obcou Kotešová, Súľov, čiastočne Štiavník, či Petrovice. Na druhej strane však musím pochváliť niektoré inštitúcie v Bratislave, ktoré boli ochotné pomôcť napríklad s plynofikáciou. Čiastočne nám pomohli zo životného prostredia, čo cítime pri najčerstvejšej akcii – regulácii kolárovického potoka. Výrazne nám do nej vstúpili Štátne lesy Slovenskej republiky, ktoré budú investovať do opravy potoka. Znamená to investičnú čiastku dva milióny Sk. Je ťažké povedať, či bude celá tá suma preinvestovaná. Mám však so štátnymi lesmi dobrú skúsenosť – už nám spravili rôzne úseky, ktoré boli poškodené po povodniach. Jednoducho sa snažia, hoci aj tu platí, že prostriedky sú obmedzené. Veľmi pomohli aj krajania, ktorí pochádzajú z našej obce, či už to bol riaditeľ Slovenskej správy ciest pán Puchoň, alebo Edurad Hulín, či inžinier Melocík a rad ďalších.
Nielen z vašich slov, ale aj z celkového pohľadu na obec vidieť, že sa počas vášho volebného obdobia, keď ste sedeli na stoličke starostu, zmenilo veľa k lepšiemu. Nie je to len dokončená plynofikácia, úprava ciest, regulácia potoka, ale aj prebiehajúca rekonštrukcia obidvoch kultúrnych domov. Nebojíte sa, že sa ten rozmach skončí spolu s vaším volebným obdobím?
Rád by som pokračoval v začatej práci, ale to, že sú Kolárovice v takom stave, v akom sú, nie je len moja zásluha. Na tomto mieste sa treba poďakovať aj mojim predchodcom, konkrétne predošlému starostovi, Jánovi Dvo-rákovi, ktorý začal s plynofikáciou. V rámci svojich možností ju priviedol do prvej a druhej etapy. Chybou možno bolo to, že v pôvodnom projekte nebola zahrnutá povrchová úprava. Tú som dal urobiť až v mojom volebnom období, kedy sa plyn dotiahol do Korytného a Čiastkova a zaasfaltovali sa cesty. Ale to bolo pokračovanie v diele pána Dvoráka. V havarijnom stave bol aj cintorín, ktorý sme opravili v rámci verejnoprospešných prác. Teraz sa vykonávajú posledné úpravy, natiera sa plot.
Doménou dnešného života je to, čo sme počas socializmu nepoznali – podnikateľská sféra. Ako to s ňou vyzerá v Kolároviciach?
Aj podnikateľská sféra dostala v posledných dvoch-troch rokoch zelenú. Vzniklo tu zopár prosperujúcich súkromných firiem. Hneď po mojom nástupe do funkcie starostu sme otvorili pílu, ktorá sa nachádza za družstvom. Jej majiteľom je pán Hrtánek. Prevádzku nábytkárskej dielne si tu spravil aj Štefan Fano. Nesmieme zabudnúť ani na Ladislava Mičienku, ktorý vyrába dokonca aj na export, do zahraničia. Samozrejme, vznikla nová sieť potravinárskych služieb. Predajňu si otvorila napríklad pani Kováčová. Prevádzkuje aj reštauráciu.
Ďakujeme za rozhovor
Svoj skutok vôbec neberie ako hrdinský čin
Zachránil dvoch ľudí od istej smrti a je mu ľúto, že nezachránil aj toho tretieho
Na kultúrnom dome v miestnej časti Kolárovíc – Čiastkov – sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína tragickú udalosť.
Stala sa 6. júla 1995. Jej svedkom bol aj Blažej Klunda, ktorého v týchto dňoch možno vidieť pri rekonštrukčných prácach v priestoroch kultúrneho domu v miestnej časti Čiastkov. Na šiesty júl 1995 spomína takto:
„Videl som, ako sa po ostrej zákrute cesty rúti autobus. Šofér zrejme neodhadol ostrosť zákruty a vbehol rovno do priekopy. Hneď som sa rozbehol k autobusu. Bolo to strašné. Na prednom skle som videl dieťa, dvanásť až trinásťročné. Už bolo mŕtve. Okrem mňa sa tam zbehli aj iní občania Čiastkova. Začali sme vynášať telá z autobusu. Veľa z nich už bolo mŕtvych. Ja som, spolu aj so svojím synom, vytiahol troch. Dvaja prežili, žiaľ, ten tretí nám skonal pod rukami.“
Blažej Klunda nerozmýšľa o tom, že vďaka jeho rýchlemu zásahu prežili dvaja ľudia. Skôr je mu ľúto, že nezachránil toho tretieho...
Svoj skutok vôbec neberie ako hrdinský čin, hoci by si to – tak ako aj ostatní obyvatelia Čiastkova, ktorí poskytli zraneným prvú pomoc – zaslúžil. Podľa jeho vlastných slov urobil iba to, čo mal a čo by po podobnej situácii urobil bez váhania znova.
Dvojstranu pripravila: Mária Lesná
