notlivých mestách vychádzajú najlepšie cestujúci v Žiline.
Potvrdil to ekonomický námestník Dopravného podniku mesta Žilina Albín Stanek. Šéfuje celoslovenskej odbornej komisii, ktorá to vyhodnocuje.
Od založenia DPMŽ v 1993 klesol počet čiernych pasažierov o polovicu. V prvých rokoch fungovania podniku revízori chytili ročne okolo 12 – 13 tisíc ľudí bez lístka, dnes je to asi 5 a pol. Ročne získajú na pokutách asi 3,5 milióna korún.
Riaditeľ dopravného podniku Juraj Popluhár si myslí, že je to vďaka účinným kontrolám revízorov, cestujúcich si vychovali. Hrozba pokuty, ktorá je v Žiline 1000 korún, je účinná. „Poskytujeme službu ako ktokoľvek iný, preto je samozrejmé, že za ňu ten, kto ju užíva, musí zaplatiť,“ hovorí Popluhár. Priznáva, že 100-násobok základného cestovného je až príliš prísny. Pri vytváraní zákona Žilina navrhovala, aby zákon umožňoval odstupňovanie pokút. Bolo by to podľa Popluhára spravodlivejšie, podobný systém je napríklad v Čechách.
Kategória čiernych pasažierov je rôznorodá, zastúpené sú všetky vekové kategórie. U niekoho ide o náhodu, nie je však výnimkou, že niekoho chytia aj 10-krát. Sú aj takí, ktorí si kúpia lístok alebo majú čípovú kartu na skrátenú jazdu do piatich zastávok, ale idú ďalej.
Až štyri pätiny prípadov sa dostanú do advokátskej kancelárie, neskôr na súd. „Ľudia sa časom spamätajú, že už je zle a zaplatia. To sa už suma vyšplhá na dve – tri tisícky,“ hovorí námestník Stanek. Problémom je vymáhanie pokút od nezamestnaných či bezdomovcov, ktorí tvoria dosť veľkú časť čiernych pasažierov. Zatiaľ sa však nedá povedať, že by niektorá z pokút ostala visieť vo vzduchu už navždy. Pri vymáhaní totiž existuje 10-ročná lehota, tak dlho ešte DPMŽ nefunguje.
Revízori majú bežne odtrhnuté gombíky
Istý čas chodil po Žiline jeden z revízorov so zlomeným nosom. Útoky na revízorov sú pomerne časté, často končievajú aj práceneschopnosťou. „Cestujúci ich udrú, kmášu za oblečenie, odtrhnuté gombíky sú bežná záležitosť,“ hovorí riaditeľ DPMŽ Juraj Popluhár. Príjemné nie sú ani slovné útoky.
Cestujúci sa na revízorov sťažujú priemerne raz do mesiaca, väčšinou sú nespokojní s ich správaním. Poukazujú na to, že revízori zasahujú neprimerane. Doteraz riešili len jediný prípad, že revízor si dal pokutu „do vrecka“. „Ťažko sa to dokazuje. Cestujúci je rád, že ušetril a revízor sa s tým nepochváli. Ak by sa to dokázalo, samozrejme musí dotyčný odísť,“ hovorí Popluhár.
Andrea Harmanová
Foto: (rtl)