v PGU Žilina
Všestranný taliansky umelec Renato Meneghetti, narodený v roku 1947, sa až do konca augusta predstavuje svojimi výtvarnými inštaláciami na prvom poschodí Považskej galérie umenia v Žiline.
Výstava Instalations X – Rays vznikla v kurátorskej koncepcii samotného autora, prítomného pri inštalácii výstavy aj na jej vernisáži, a autorových priateľov Paola Degasperiho, Milana Mazúra a Miry Putišovej ako spontánna reakcia na špecifický „galerijno–negalerijný“ priestor PGU. Od nedávnej autorovej úspešnej prezentácie v Bratislave sa nijako neodlišuje, jednoducho je iná... Človek s nepripravenou dušou môže byť pri vstupe do výstavných priestorov zaskočený, prekvapený. Vždy ale bude hlboko zaujatý, zasiahnutý...
Nový sakrálny priestor. Výstava Instalations X – Rays je chrámom. Pravdaže chrámom svojho druhu: moderným, mĺkvym, bez pravidelnej bohoslužby. Len so starou sakrálnou hudbou. Svoju modlitbu môže predniesť každý návštevník výstavy sám za seba, potichučky... Zväčšené röntgenové snímky chrbtice korešpondujú s obdobne členenými stélami. Ľudská chrbtica stojí tu pred nami ako duchovná vertikála - „transcendentála“, povedal by český básnik Holan, no tiež ako zdvihnutý prst, výkričník, niečo varujúce a provokujúce...
Kúzlo röntgenového obrazu. Lúče svetla – X – nazerajúce do vnútra, do hĺbok ľudí a vecí, pod kožu od svojho vynálezu fascinovali výtvarníkov, spisovateľov, filozofov... Nahliadnuť až k srdcu vecí, k srdcu človeka, k srdcu srdca. Dostať sa na okraj, na dno... Aké vzrušujúce! Kolorované röntgenové snímky tvoria celé mesto, možno biblický Nový Jeruzalem s hradbami z drahokamov. Ľahučký vietor týmto mystickým a mysterióznym mestom, jeho farebnými objaviteľmi jemne pohybuje sem a tam. Takto sa azda pohybujú duše...
Výklad sveta svetlom. Áno, svet dá vykladať svetlom, ktoré všetkým preniká, všetko odhaľuje. Svetlom, ktoré hovorí pravdu aj vtedy, keď je krutá. Keď nám röntgenové snímky veštia zlú chorobu, smrť... U Meneghettiho sa stávajú napríklad vitrážou v kaplnke, vitrážou, cez ktorú nevidíme vonkajší svet, lebo svet je poznateľný iba znútra, z nášho vnútra, nikdy nie naopak.
Ozajstná krv v kalichu. Mnohí z nás každú nedeľu opakujú na svätej omši tie isté slová Obety. Mnohí z nás ju opakujú mechanicky, rovnako ako pred sto rokmi, stáročiami. Skúste si však predstaviť ozajstný chlieb a ozajstné víno, skutočnú červenú krv v kalichu. A odrazu nám po chrbte idú zimomriavky... Svojou interpretáciou omšovej Obety a globálnej svetovej politiky (popolnice na rádioaktívny odpad naplnené mincami) umelec narieka, burcuje, protestuje. A núti nás, divákov, zastaviť sa, možno chvíľu meditovať, zamyslieť sa. Nad krásou, nad svetom, nad nami samými...
Tomáš Mazáč