okresu je Anna Šefarová, rodená Kamasová, ktorá sa 16. augusta dožila rovnej storočnice. Prežila ťažký život. Celú mladosť prežila v Čechách, kam chodila pracovať na majer. Tam skúsila veľkú chudobu a biedu. Mohla sa zdržiavať len v maštali. Jedávala iba krupicu, uvarenú vo vode. Takýmto skromným životom sa jej podarilo čosi ušetriť. S tým sa potom vrátila naspäť do rodného Súľova. Ušetrené peniaze venovala sestre na stavbu domu. Istý čas bola aj vydatá, ale jej manžel odišiel za prácou do Ameriky. Po čase sa vrátil – s druhou ženou. Preto babička Hanka nemala nikdy vlastné deti. Má rada striedmu, ale pritom pestrú stravu. Najradšej má rožok namočený v mlieku a vyprážanú kuracinku. Jedáva ju nakrájanú na drobnejšie kúsky, nie však naraz, ale pomaly a dlho, niekedy od obeda až do večera. Veľa spí, aj do desiatej ráno. Má čerstvú myseľ, vlastné zuby a hoci na jedno ucho nepočuje, má taký čulý zrak, že nepotrebuje okuliare na čítanie. Napokon sme sa dozvedeli aj recept, ktorý jej zrejme zaručil dlhovekosť: za celý život zjedla minimálne množstvo tabletiek. V posledných desiatich rokoch ich vôbec neužíva. Pozná len jeden liek na všetky choroby: je ňou lyžička bieleho vína s cukrom, ktorú si dáva každé ráno. Nevie, čo je to chrípka či prechladnutie. Zdá sa, že vďaka tomuto zázračnému lieku ju choroby doteraz obchádzajú. Text a foto: (mal)
