odoby a rôzny čas trvania. Drahuškiných rodičov láska prešla ešte pred jej narodením. Matka hovorila o omyle, otec o chvíľkovom poblúznení a tak Drahuška od malička bojovala aspoň o lásku vychovávateliek v domove. Upínala sa na každú novú tvár, bola nesmierne vďačná za každé pohladenie, slovo, úsmev. Bola milá, prítulná a navyše veľmi pekná, takže nemala problém získať si sympatie, priateľstvo. Keďže nemala príbuzných, našla si pár spriaznených duší v domove, stali sa jej radcami i spovedníkmi.
Čas plynul, z Drahušky vyrástla šarmantná slečna, zmaturovala s vyznamenaním. Rada by bola pokračovala v štúdiu na vysokej škole, nebolo však sponzora, cez riedku sociálnu sieť prepadla, preto si našla prácu. Vyzeralo to, že sa osud na ňu usmial, bolo to dobré miesto v úspešnej a prosperujúcej firme, s dobrým platom a dobrým kolektívom.
Drahuška, ktorá bola vlastne od narodenia obklopená samými ženami sa zrazu ocitla v kolektíve mladých, vzdelaných, pozorných mužských kolegov. Všetci si ju obľúbili, ich vzťahy boli priateľské. Na kolegu Miloša sa však doslova upla. Nech robila čokoľvek, cítila, že je to silnejšie ako ona sama.
Znovu vyhľadala spriaznenú dušu z domova, potrebovala spovedníka i radcu. Miloš bol totiž ženatý a mal dvoch malých synov. Kradnúť lásku? Nie, nikdy! Veď ona sama najlepšie vedela aký ťažký je život bez lásky. Nechcela ukradnúť manžela sympatickej mladej žene, ktorá mohla byť jej sestrou, a už vonkoncom nechcela ukradnúť otca tým dvom utešeným chlapcom. Rozum bojoval s citmi. Osud pracoval za ňu. Miloš sa rozviedol. Skutočné dôvody poznala iba jeho manželka. Chlapcov si často brával k sebe a medzi nimi a Drahuškou sa vytvorilo pekné priateľstvo. No výčitky svedomia ju trápili aj tak a dusili jej šťastie.
Krátko po svadbe odišiel Miloš do zahraničia a ona ostala sama. Jeho bývalá manželka ju krátko na to požiadala, aby si na týždeň zobrala chlapcov k sebe, lebo ona musí ísť do nemocnice. Konečne do jej pochmúrnych dní vošlo slnko. Vlastne až dve slniečka. Miško a Riško. Z týždňa v nemocnici bol mesiac a potom krutá, ale pravdivá správa. Matka tých dvoch utešených slniečok mala pred sebou len pár mesiacov života. To bol ten skutočný dôvod rozvodu. Chcela, aby jej synovia mali za ňu dobrú náhradu a tú v Drahuške videla, preto sama uvoľnila cestu, lebo sa bála, že z nej odíde Drahuška. Nevidela v nej sokyňu, iba svoju náhradu do života, ktorý ona mala o pár mesiacov skončiť.
Drahuška, ktorá prežila toľko úderov osudu, musela prijať i tento. Bolo ju treba podržať, poradiť... Puto, ktoré sa vytvorilo medzi týmito mladými ženami nemožno prirovnať k ničomu. Bol to krátky, osudový, ale zároveň nesmierne obohacujúci a zaväzujúci vzťah. Vyzeralo to ako z romantického filmu, bola to však krutá realita. Bol to život.
Anna Trúchla
