storického jadra. Archeologický výskum, ktorý viedol Jozefom Moravčíkom z Považského múzea v Žiline nám priniesol nové poznatky o existencii staršej výstavby v priestoroch dnešného Mariánskeho námestia už pred vznikom mesta, teda už pred príchodom nemeckých hostí z oblastí Tešínska, ktorí spolu s domácim obyvateľstvom - Slovákmi - dostali prvé mestské privilégium okolo roku 1300. Možno predpokladať, že v priestoroch námestia, ktoré tvorí vyvýšené miesto oproti ostatnému terénu, bola najdôležitejšia osada našich predkov na území dnešnej Žiliny, chránená strážnou vežou, prípadne hradom v priestoroch dnešného rímskokatolíckeho farského kostola alebo v jeho najbližšom okolí. Hrad vznikol asi v druhej polovici 13. storočia. Posledný archeologický výskum terénu pri kostole však dokázal len existenciu dvoch až troch stavieb kostola a nie hradu. Treba však podotktnúť, že výskum sa uskutočnil len na malom priestore medzi kostolom a divadlom a preto nemohol potvrdiť, ale ani vyvrátiť existenciu hradu v jeho blízkosti. Ostáva faktom, že osada pri kostole a možno i hradu mala funkciu podhradia - obchodného a remeselného centra, kde okolo roku 1300 vzniklo mesto Žilina. Predpokladáme, že toto podhradie nebolo pred vznikom vlastného mesta také významné a rozvinuté, aby bránilo územnému a stavebnému rozvoju mesta v rozsahu a pôdoryse, ako sa nám v historickom jadre zachovalo do súčasnosti. Je možné, že práve toto podhradie bolo tou žilinskou osadou, ktorá bola podľa písomnej správy zničená asi v poslednej tretine 13. storočia. Podľa tejto správy majiteľovi Žiliny komesovi BITTEROVI zničením tejto osady bola spôsobená škoda 500 hrivien, pričom boli zavraždení jej obyvatelia JANČÍK a PETRÍK, naši prví známi obyvatelia, nepochybne Slováci. Výška spôsobenej škody, hoci nadsadená, je svedectvom, že táto osada mala väčší rozsah. Po jej zničení tu mohlo vzniknúť mesto v tej podobe, ako sa nám dodnes v pôdoryse zachovalo.
Peter Štanský
Foto: F. Dejčík