ení účastníkov do desiatich skupín-kŕdľov, sa 13. ročník festivalu tvorivosti a fantázie Jašidielňa naplno rozbehol uvítacím programom Poďme spolu lietať. Konal sa tradične v kinosále Domu odborov. V programe sa účastníkom predstavili jašimajstri všetkých piatich dielní a predostreli ponuku, čomu svojich jašitovarišov naučia. Kto bude najlepší, stane sa kráľom vtákov – dozvedeli sa tovariši.
Pri prelete niektorými dielňami sme boli i my...
„Toto je jedinečný festival v tom, že mladí ľudia zo stredných škôl tu bariéry okamžite stratia. A už nikdy v živote s týmto nebudú mať problém. To obdivujem, lebo je to spontánne, prirodzené. Nikde inde som to nevidela, hoci som zažila viac takýchto stretnutí. Jašidielňa už je taká neformálna, má také meno, že stačí povedať „Jašidielňa“ a ľudia už sami prídu. Uvedomila som si tiež, že i pedagógovia, ktorí sem chodia s deťmi z domovov sociálnych služieb, ktorí sa postihnutým deťom venujú každý deň po celý rok, čo je často veľmi úmorná práca, tu tiež určite pookrejú a naberú nových síl do bežného života,“ zamyslela sa dlhoročná spolupracovníčka Jašice Paťa Jariabková.
Altino – vták dobrovoľník z Portugalska – upresnil, čo na Jašidielňu zavialo jeho: „My tu spolupracujeme na projekte integrácie postihnutých ľudí do spoločnosti a jeho súčasťou je aj Jašidielňa. Okrem toho navštívime aj sociálne ústavy, ale i pekné miesta na Slovensku. Je to pre nás veľká skúsenosť, lebo hoci pracujeme v sociálnej oblasti, konkrétne na integrácii postihnutých ľudí sme ešte nerobili.“
Azda najhlučnejšou a pre svoje umiestnenie na Hlinkovom námestí a pestré perie i najviditeľnejšou dielňou bol Kačací tanec. Veselé káčatá na čele so starým káčerom Borisom tu svojich jašitovarišov učili nielen kačací, ale aj rôzne iné tance od výmyslu sveta.
Keďže tohtoročná Jašidielňa mala prívlastok vtáčia, jednotlivé dielne postupne navštevovali nie skupiny detí, ale kŕdle lastovičiek, sov, škovránkov, bocianov a ďalších vtákov. Soňa Hlúbková z nadácie Krajina harmónie, ktorá festival organizuje, zdôvodnila inšpiráciu svetom vtákov tým, že vtáci sú veľmi rozdielni, napriek tomu žijú v kŕdľoch a navzájom sa tolerujú. Tak, ako by to malo byť aj medzi postihnutými a takzvanými zdravými ľuďmi. Preto mottom tohtoročnej Jašidielne bolo: Nemusí každý vták vedieť lietať, nemusí vedieť spievať, i tak môže patriť do kŕdľa.
Juraj Cenek, jašimajster dielne Ara tára, vysvetlil princíp ich jukeboxu. Zo skrinky sa ozve zvuk vtáka, keď do nej vhodíte kartičku s obrázkom toho operenca, ku ktorému zvuk patrí, víťazíte a postupujete na ďalšie stanovište. Tam sa skladali origami – papierové vtáky – a pískaním na papierikoch či balónikmi sa napodobňoval páv. Tovariši tu tiež stretli popleteného papagája Aru, ktorý bol padol nešťastne na hlavu a zabudol svoj jazyk. Deti so zaviazanými očami počúvali jeho príbeh, ako sa vydal po svete hľadať svoj jazyk. Začuli všelijaké zvuky, no tie patrili iným zvieratkám. Všetko však dobre dopadlo a deti Aru naučili vravieť nielen arra, arra, ale aj celkom slušne po slovensky, portugalsky, poľsky...
• Havran na strome sa nechcel vzdať svojho syra. Skúšali to naňho spevom, skúšali ho štekliť pierkami, nepomohlo. Ani triafanie šuškami či trasenie stromom. No pretože na Jašici nič nie je nemožné, ostatné vtáky sa k syru predsa dostali, keď havrana uspali.
„Chcel by som zdôrazniť, že sa mi tu veľmi páči, a že Jašidielňa je krásna. Vyzdvihol by som aj budovanie vtáčích búdok. Na tejto úrovni by som rád spomenul aj diskotéku, pre ktorú sa mi tiež Jašidielňa 2002 veľmi ľúbi. Ďakujem za pozornosť,“ s profesionalitou spravodajcu CNN zahlásil Vilko Jarkovský, viacnásobný účastník festivalu. Ďakujeme za rozhovor.
• Najprv dostali darček pre oči: pokochali sa obrazmi v galérii. Potom darček pre uši – malý koncert. Potom si pod vedením hlasovej pedagógičky Alenky Čermákovej rozcvičili hlasivky. Asi takto: čiu, čiu..., ae, ae..., krá, krá..., kuku atď. Nato sa učili správne dýchať. Po príprave mohla prísť na rad hlavná náplň tejto dielne – spievanie piesne. Jej text zložila Mariana Kákošová, melódiu Ivan Čermák. Pesnička je taká podmanivá, že sa ju všetci ľahko naučili, dokonca do rytmu sedel aj jej anglický preklad. Z dielne Spievajúci škovránok teda odchádzali všetky kŕdle spievajúc: Byť voľní, byť šťastní, byť takí, akí chceme...
Festival v piatok dopoludnia zakončila korunovačná slávnosť. Všetci s napätím očakávali, kto bude kráľom vtákov. Minister Eduard Kukan, ktorý má nad festivalom záštitu, sa ale prejavil ako totálny republikán, keď za kráľov vyhlásil všetkých zúčastnených.
