O podlesníkoch, podplanúšikoch a posúchoch
Slováci vraj poznajú jeden sviatok, ktorý nie je zapísaný v kalendári: je to sviatok pečených zemiakov. Odjakživa ho oslavovali na jeseň, zvyčajne dva-tri dni pred výplatou, kedy slovenské gazdinky preukázali dokonalú schopnosť svojej improvizácie a predkladali mužom na stôl zemiakové pochúťky vo všetkých obmenách. Vezmite si len také typické slovenské podlesníky, inak podplanúšky či posúchy. Neplnili sa drahým tovarom z obchodov, ale tým, čo dom, pole, prípadne blízky les dal: oškvarkami, kapustou, hubami, bylinkami, slaninkou. Dobré a zdravé zemiaky sa stali synonymom bohatého stola, akéhosi zázračného stolčeka prestri sa. Ten, kto mal dobrú úrodu zemiakov, mal zimu „v suchu“. Na sýte brucho mu stačilo už len dostatok slaniny v komore, masť v hrncoch a oškvarky v mise.
Zemiak ako typická slovenská plodina sa teší obľube až dodnes. Čo prvé robia gazdinky, keď sa blíži zima? Zháňajú vrecia zemiakov! Ale pozor! Zemiaky vôbec nie sú typická slovenská plodina a dostať ich do vriec – to je naozajstný sviatok.
Talizman slovenskej kuchyne
Na Slovensko doputovali zemiaky na prelome šestnásteho a sedemnásteho storočia. Ich pravlasťou je dnešné Peru. Vždy boli obľúbenou potravinou Indiánov, ktorí ich však poznali trochu v inej obmene. Volali ich batáty a varili ich na sladko – vari preto, že americké zemiaky majú naozaj sladkastú, pre Slováka až trochu príkru chuť. Napriek tomu sa zemiaky usalašili na Slovensku ako myši v hniezde – a hneď od začiatku sa im dobre darilo. Stali sa talizmanom slovenskej kuchyne. Dôkazom toho je aj tohtoročná úroda, ktorá je vyššia ako po minulé roky. Darí sa aj poľnohospodárskemu družstvu v Bytči. Jeho tohtoročné výnosy sú 260 až 280 metrákov na hektár. Na chválu bytčianskych poľnohospodárov treba povedať, že zasadili odrody prvej akosti. Tohtoročný zber urýchľujú časté búrky a dažde, preto si poľnohospodári privolali na pomoc brigádnikov z radov študentov či dôchodcov. A tak sa v posledných desaťročiach zrodil vďačný námet pre filmových tvorcov, či spisovateľov: zemiakové brigády. Netreba však ísť na poľnohospodárske družstvá. V Žilinskom kraji je veľa obcí, kde si obyvatelia pestujú zemiaky sami. Práve v týchto dňoch ich môžete vidieť na roliach a poliach, ako sa skláňajú k zemi a ukladajú do mechov či prútených košov zemiaky. Jedným z nich je aj Štefan Jančovič z Rajca, ktorý si vypomáha príručným traktorom. Aj on si pochvaľuje tohtoročnú úrodu. Kedysi bolo zvykom piecť zemiaky po zbere úrody priamo na poli, preto sa týmto chvíľam – tak trochu žartom - začalo vravieť sviatok pečených zemiakov.
Zemiaková šou
Čuduj sa svete, na to, čo je pre Slováka samozrejmosťou a má to v ľavom malíčku, prišli aj v Amerike a zo sviatku pečených zemiakov urobili veľkú šou. Tak, ako si vymysleli dôvod, prečo si opiecť najväčšieho moriaka na Deň vďakyvzdania, tak si vymysleli aj dôvod, prečo – a hlavne ako piecť zemiaky. Tak sa môžete koncom septembra stretnúť v amerických reštauráciách so skupinkami Američanov, ktorí sem prichádzajú na zemiakovú párty. Objednávajú si plnené opečené zemiaky. Recept je veľmi jednoduchý: čo najväčší zemiak sa rozreže napoly, odreže sa aj konček z oboch strán, aby mal ako stáť na plechu, v strede sa vydlabe dužina, otvor sa naplní plnkou. Tá môže byť ľubovoľná – podľa chuti a druhu zásob v chladničke. Naplnené zemiaky sa dajú na plech, zalejú smotanou s rozšľahaným žĺtkom – a zapečú sa. Traduje sa, že zemiaky priniesol z Ameriky Krištof Kolumbus. Nie je to tak, pretože ten sa do Peru nikdy nedostal. Nemohol teda vedieť, že zemiaky sa dajú spraviť na tisíc spôsobov a prišiel o vynikajúcu pochúťku. Neprišli o ňu však Slováci, ktorí si zo zemiakov spravili popri bryndzových haluškách svoje národné jedlo a vďaka tomu až podnes slávia každú jeseň sviatok pečených zemiakov.Mária Lesná
