ale svoju dcéru vysokoškoláčku Martinu zbytočne nerozmaznával. Peniaze na jej vzdelanie neľutoval, ale na parádu tvrdo odmietal. Maťa bola poslucháčkou tretieho ročníka medicíny a otec ju už trinásť rokov vychovával sám, lebo jeho žena, Matina matka, odišla s iným mužom. Cez prázdniny chcela ísť Maťa do Španielska, ale otec bol proti. „Pomôž mi vo firme, aspoň si zarobíš.“ „Ocko, ale ja mám prázdniny, veď si mi to sľúbil.“ Tibor sa nazlostil. „Namiesto k moru, by si si mohla vykasať rukávy a pustiť sa do roboty.“ Z teba je strašný skupáň, plakala Maťa. Celý rozhovor sa skončil ostrou hádkou. Dcéra sa rozhodla, že sa nevzdá vytúžených prázdnin, vzala kabelku a vybehla von. Keď jej nedal peniaze otec, rozhodla sa ísť k bohatému strýkovi, ktorý býval v neďalekom meste, kam musela cestovať asi hodinu vlakom. Cestou k strýkovi sa zoznámila s pekným, vysokým a zdvorilým mládencom. Sadli si spolu do kupé a začali sa rozprávať. Rozprával o sebe, že končí štúdium a pracuje na polovičný úväzok v programátorskej firme. Keď prišli do mesta, David odprevadil Maťu k strýkovmu domu. Strýko sa ich návšteve potešil a oboch pozval k sebe na návštevu. Kým mu jeho neter rozprávala o svojich problémoch, Dávid sa rozhliadal po bohato zariadenom byte a chválil jeho vkus. Mladí odcestovali na prázdniny ešte toho istého dňa, nie síce do Španielska, ale bližšie na Šíravu. Dávid bol výborný spoločník, vedel výborne tancovať, bol galantný a vôbec nepočítal peniaze. Pochválil sa, že jeho otec na svojho syna nikdy neľutuje peniaze. Druhý deň strávili pri vode a popoludní sa vybrali na nákupy. Dávid kúpil Mati oblečenie a iné darčeky, skoro za dvadsaťtisíc. Po niekoľkých dňoch ju odviezol domov, pretože si musí súrne vybaviť svoje obchodné záležitosti. Sľúbil jej, že sa čo najskôr vráti a požiada otca o jej ruku. Maťa čakala na milovaného a žila ako vo sne. Otec poslal svoju dcéru k strýkovi, ktorý telefonoval, že sa cíti zle a prosí o pomoc. Dcéra hneď aj odcestovala a k strýkovi prišla neskoro večer. Sused jej povedal, že strýka už odviezli do nemocnice. Otvorila dvere a zazdalo sa jej, že doma niekto je. Zrazu zacítila mocnú dlaň, ktorá sa jej pritisla na ústa, obrátila sa a uvidela Dávidovu tvár. „Čo tu robíš?“ Chvíľu mlčali, uvidela otvorené, vyhádzané skrine, hromadu oblečenia a rôzne rodinné pamiatky. „Maťka, dovoľ, aby som ti všetko vysvetlil, vieš, stavil som sa s kamarátmi, že vykradnem nejaký byt a na dôkaz som mal priniesť tašku nakradnutých vecí, ktoré som samozrejme chcel vrátiť majiteľovi. Vybral som si dom tvojho strýka, lebo som sa náhodou dozvedel, že je v nemocnici. Keby si prišla trošku neskoršie, všetko by už bolo na svojom mieste.“ Nežne ju objal, Maťa si spomenula na jeho iné bláznivé kúsky a uverila mu. Milovali sa celú noc. Ráno upratali dom, Dávid odprevadil Maťu na stanicu. Sľúbil jej, že príde najneskôr o tri dni a slávnostne požiada otca o jej ruku. Neprišiel ani o tri dni, ani o tri roky. Maťa medzitým skončila školu a stále ho milovala. Veľmi sa potešila, keď dostala miesto v meste, kde žil Dávid a dúfala, že ho nájde. Jedného dňa bola na návšteve u priateľky právničky, ktorej sa zverila so svojimi srdcovými záležitosťami. Ukázala jej Dávidovu fotografiu a Dana vybuchla smiechom: „To nemyslíš vážne, veď je to najväčší vagabund v meste, sukničkár a zlodej. Už viackrát sedel za krádež a výtržnosti. Pre boha, ako si mohla tak naletieť.“ Neuverila. To nie je možné, aby ten pekný, milý, galantný mladík, bol kriminálnik! A tak Maťa stále dúfa, že ho stretne, všetko bude také krásne ako kedysi a opäť budú spolu....
Čo k tomu dodať, iba to, že láska býva slepá, ale precitnutie kruté, určite sa raz zobudí aj Maťa. Len aby nebolo neskoro!
Anna Trúchla