asťou námestia. Táto strana mala desať parciel a až do novoveku sa tu zachovalo desať domov. Tie svoj renesančný charakter stratili prestavbami po požiaroch v roku 1848, ale najmä v roku 1886. Najväčší zásah do charakteru tejto strany námestia mala asanácia troch domov, ktoré odkúpila Považská agrárna a priemyselná banka v Žiline v roku 1929. Jeden z nich bol rodiskom bratov GEROMETTOVCOV, ktorí sa tu narodili v rokoch 1819 až 1823. Po asanácii banka na tomto mieste postavila v roku 1932 podľa návrhu architektov Friedricha WEINWURMA a Ignáca VÉCSEIA trojposchodovú budovu banky, ktorá svojou výškou, strohou funkcionalistickou architektúrou a rovnými vysokými arkádami narušila architektúru námestia. Na stavbu tejto budovy nechcel a ani nedal stavebné povolenie mestský úrad. Preto si majitelia banky povolenie vyžiadali cez okresný úrad. Postupne však ich požiadavky na výšku budovy stúpali a úrad im vydal až štyri stavebné povolenia na túto budovu, čo je možno slovenský rekord. Preto túto budovu pamiatkári i architekti ako i žilinská verejnosť požadovali ešte pred rokom 1989 zbúrať.Na jar 1996 ju asanovali. Vedľa je budova číslo 7. Od 19. storočia v nej pôsobila lekáreň s pôvodným názvom U zlatého orla. Na prízemí je renesančný kamenný portál s latinským nápisom, ktorý ho datuje do roku 1652. Pred touto lekárňou vystúpili dňa 4. januára 1849 Ľudovít ŠTÚR (1815-1856) a Jozef Miloslav HURBAN (1817- 1888) pred zhromaždenými Žilinčanmi a vysvetlili im ciele hnutia slovenských dobrovoľníkov v boji za práva Slovákov.
Západná strana námestia má - ako jediná - zachovanú pôvodnú štruktúru domov na desiatich parcelách. Ich prevládajúci sloh je prevažne renesančný. Všetky prešli úpravami po požiari v roku 1886. Najvýraznešie úpravy sú na budove číslo 16, ktorú kúpila a v roku 1927 od základov prestavala firma Baťa - dnes Obuv Partizánske. Na nároží budovy číslo 18 sa vo výklenku nachádza plastika Sedembolestnej Panny Márie s ukrižovaným Kristom, ktorá je jedinečnou na celom námestí.
Peter Štanský
Foto: František Dejčík