. Niekedy však na človeka doľahne choroba i roky zároveň. Potrebuje opateru a pomoc. Tú mnohokrát nevie poskytnúť ani najbližšia rodina a tak prichádzajú na rad zariadenia sociálneho typu. Staroba je pekná vtedy, keď je o človeka dobre postarané. Túto skutočnosť by nám mal pripomínať október – mesiac úcty k starším. Na to, či je to skutočne tak a ako je postarané o tých, čo sú odkázaní na našu pomoc, sme sa išli spýtať do zariadenia sociálnych služieb v Predmieri.
Mária P. 84 rokov
Mne je tu dobre... Ja som tu už raz bola. Potom ma mali presunúť do Domova dôchodcov v Hrabovom, ale veľmi som chcela zostať tu. Nemám nikoho, som sama, tu som ako doma. Aj sestričky už poznám. Sú mi ako vlastná rodina.
Hermína J. 74 rokov
Ja som tu desať mesiacov. Mám štyri deti, žijú v Terchovej, majú to ďaleko a tak chodia pomenej. Ale pani Mária, s ktorou bývam, mi je ako mama. Dobre spolu vychádzame.
Mária Š. 83 rokov
Bývam tu od prvého septembra. Už som tu raz bola, ale potom som pobyt prerušila. Vrátila som sa, pretože tu je dobrá starostlivosť. Nejaké priateľstva nepestujem, mám rada samotu. Mám dve dcéry, jedného vnuka a dve vnučky, chodievajú často za mnou. Nezabúdajú. Najmä vnučka za mnou chodí. Som z Hliníka, tak to nemajú ďaleko.
Marta L. 53 rokov
Mne sa tu páči... Keby som si mala vybrať, či ísť niekde inde, alebo zostať tu, tak by som tu zostala... V záhrade máme psa. Niekedy mu nosím jesť, keď mi zvýši z obeda či večere.
Viktória D. 88 rokov
Strašne mám rada našu vedúcu. Máme tu dobrú stravu. Včera sme mali veľmi dobrú večeru. Dukátové buchtičky. A na obed kurča s ryžou. Pravdaže sa mi tu páči... Sú tu výborné sestričky a dobre sa o nás starajú.
Text a foto: Zuzana Kuglerová
