ečných dní signalizuje, že životaschopná jar i horúce leto sú preč. Prišla jeseň. Tak je to zariadené v múdrej prírode, tak je to aj v ľudskom živote. I jeseň ľudského života má rôzne podoby, ktoré človek nie vždy môže ovplyvniť. Nie každý človek prežíva jeseň svojho života v relatívnom zdraví, v prostredí, kde hlboko zapustil korene, obklopený svojími najbližšími. Keď príde vážna choroba, blízki príbuzní nemôžu poskytnúť 24 – hodinovú starostlivosť a opatrovateľská služba nestačí, prichádzajú na rad zariadenia, ktoré túto službu zariaďujú. Sú to domovy dôchodcov. V Žiline sme zmapovali dva z nich.
Domov dôchodcov
a sociálnych služieb
pre dospelých
na Karpatskej ulici
Riaditeľkou domova je Jana Barteková. Od 1. júna patrí domov pod samosprávny Žilinský kraj. Kapacita zariadenia pre 153 obyvateľov je plne vyťažená, záujem je oveľa vyšší. Zariadenie má dve časti: mobilnú, kde sú umiestnení pacienti, schopní sa sami o seba postarať a imobilnú, kde sú umiestnení ležiaci pacienti.
Domov má dve poschodia, na ktorých sa nachádza aj gerontopsychiatrické oddelenie. Jeho nevýhodou je nedostatočná lôžková kapacita. Pacienti umiestnení na tomto oddelení sú postihnutí i psychicky. Personál tvoria sanitárky, opatrovateľky, zdravotné sestry. Práca je trojsmenná. Zariadenie dvakrát týždenne navštevuje lekár, psychiater a diabetológ. Na ostatné vyšetrenia chodia pacienti v sprievode sanitárky na odborné ambulancie v Poliklinike na Vlčincoch. Na izbách sú umiestnené televízne prijímače. Jubilanti sa každého pol roka stretávajú pri posedení, pričom im časť občerstvenia prepláca mestský úrad.
Samozrejmosťou sú aj fašiangové posedenia, opekanie, občasné výlety do blízkeho okolia, kultúrny program, ktorý zabezpečujú žiaci ZUŠ a súbor – Lentilky. Na Vianoce a Veľkú noc dostávajú pacienti balíčky v hodnote 150 Sk. V Domove dôchodcov je zriadená i kaplnka, kde sa každú druhú sobotu slúži svätá omša. Kaplnka patrí do farnosti Vlčince. Rodinní príslušníci si svojich blízkych berú aj domov, pretože majú nárok na dovolenku v rozsahu 28 – 48 dní. Medzi pacientmi sa nachádzajú aj poslucháči Akadémie tretieho veku, ako napríklad 79–ročný pán Remek.
V tomto školskom roku ho čakajú promócie z dejín umenia. Ak sa bude otvárať technický odbor, bude v štúdiu pokračovať. Najbližšia mu je strojárina. Jeho rodný dom slúži ako víkendová chalupa, kde sa stretáva celá jeho rodina.
V Domove dôchodcov je 6 rokov. Aj takto môže plynúť jeseň života...
Domov dôchodcov,
sociálnych služieb
pre dospelých a útulok
na ulici Republiky
Na ulici Republiky sa nachádza ďalšie zariadenie, v ktorom sú tri objekty: domov dôchodcov, sociálnych služieb pre dospelých a útulok. Jeho riaditeľkou je Viera Fuleková. Kapacita zariadenia je plná. V ženskom oddelení je 60 žien a v mužskom 10 mužov. Vek obyvateľov sa pohybuje od 41 do 99 rokov. V poradovníku je ešte 30 čakateľov. Zariadenie má tri oddelenia: pre mobilných, chodiacich pacientov, pre imobilných, ležiacich pacientov a gerontopsychiatrické oddelenie. Personál tvoria zdravotníčky, medzi ktorými sú i rehoľné sestry. Jedenkrát týždenne navštevuje domov lekárka. Do domova dôchodcov často chodia mladí ľudia, združení vo formácii Ateliér. Zaoberajú sa ručnými prácami, predvádzajú i učia tieto práce obyvateľov domova, vďaka čomu sa vytvára vzťah medzi mladým a starým človekom. Kultúrnu činnosť v zariadení zabezpečuje súbor Románo–Suno, žiaci ZUŠ a materskej školy Hliny 6. Pravidelnými akciami sú majálesy, fašiangové posedenia, návštevy Bábkového divadla. Súčasťou zariadenia je kaplnka, kde sa slúži nedeľná svätá omša. Vysluhuje ju salezián Don páter Tocki. Štyridsaťjedenročná Lýdia Sklenářová zo Soliniek je v domove štvrtý rok. Pracovala ako železničiarka. Trpí silnou sklerózou multiplex a je pripútaná na invalidný vozík. Jej choroba trvá 10 rokov, za posledné obdobie sa jej zdravotný stav zhoršuje. Rodina nezvládala opateru. Preto ju dala sem, chodí ju však pravidelne navštevovať, na víkendy a sviatky si ju berie domov. Lýdia sa venovala písaniu básní „Čistila som si tým dušu.“ hovorí. Voľný čas trávi čítaním kníh a časopisov. Najradšej má francúzsku literatúru, sama ovláda francúzsky jazyk. Jej veľkou túžbou je publikácia vlastných básní. „Tak rada by som bola, keby aspoň jedna moja báseň bola uverejnená a ja som si ju prečítala.“ Za uverejnenie by stáli všetky básne pani Lydky. Bola by z nich útla zbierka o čistení duše, o nádeji a túžbe po novom živote. Novými básňami nás už pani Lydka nepoteší, jej pravá ruka odmietla poslušnosť. Plníme jej prianie a ponúkame pár veršov z jej poézie.
Nová jar...
Jar zase dýcha v súmraku
mesačnej vlažnej noci,
budí ma spevom zo spánku,
dáva mi pocit moci.
Zas prišla plná dôvery,
sťa šťastné malé dieťa,
čo krásu hádže na hory,
sľubuje teplo leta.
Obyvatelia tohto domova statočne nesú svoj kríž. Väčšina z nich sú veriaci ľudia a riadia sa tým známym: „Každý dostáva taký kríž, aký vládze niesť,“ alebo „Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie.“ A práca zamestnancov? Tu sa nedá hovoriť o práci, to je poslanie, tu treba kus empatie, láskavé slovo, dotyk a obrovský kus citlivého srdca. Navyše je to práca náročná nielen psychicky, ale aj fyzicky, najmä pri imobilných pacientoch. Preto je namieste tiché prianie riaditeľky: získať zdvíhacie zariadenie, ktoré by uľahčilo zdravotníčkam prácu a pacientom život. Chýbajú však peniaze. A pritom nevieme, či by už zajtra neuľahčilo takéto zariadenie život práve nám.
Anna Trúchla
Foto: František Dejčík
Podmienky prijatia
do domova dôchodcov
Aby ste mohli byť umiestnení do domova dôchodcov, potrebujete predložiť:
- Žiadosť, potvrdenú lekárom a podanú priamo do DD.
Dôvodom na zaradenie môže byť nedostačujúca opatrovateľská služba i domáca starostlivosť, hmotná a sociálna núdza žiadateľa.
- Poplatok sa platí podľa stravy a izby.
- Štát na jedného umiestneného v domove dôchodcov dopláca 6 až 10 000 Sk, pričom doplatok stále stúpa.
- Pacientovi musí zostať 20 percent životného minima, teda 789 Sk. V prípade, že jeho dôchodok nepokrýva požadované náklady, dopláca túto čiastku štát.
