v Žiline malú publikáciu o historických pamiatkach a prírodných krásach v celom kraji. Publikácia pekná, ale čo mňa zarazilo, zabudlo sa na tie mestské pamiatky, ktoré sú mimoriadne vzácne z hľadiska celej strednej Európy. Ide o zámok Budatín, na prechode cez Váh, na ceste už v stredoveku dôležitej, spájajúc Jadran s Baltom, čiže akúsi pobočka Jantarovej cesty. A potom druhá vzácnosť, ktorá má stredoeurópsku vý-
tvarnú a architektonickú hodnotu, ide o kostol sv. Štefana – Kráľa na Rudinách pri Závodí. Tento kostol je vzácny tým, že v jeho chórovom štvorci a v abside sú vzácne fresko a sekko maľby z niekoľkých období. O jeho architektonickej vzácnosti zatiaľ nepíšem, k tej sa vrátim v článku, ktorý o tomto „románskom“ kostolíku pripravujem. Vzácne nástenné maľby boli dlhé časy prikryté hrubou vrstvou omietky, ktorú som v roku 1950 odstránil a maľby reštauroval. Kostol je vzácny a známy v mnohých krajinách, len, žiaľ, v Žiline je zatiaľ „terra incognita“ – zem neznáma. Oba tieto objekty by mali byť v tejto publikácii zaradené, žiaľ, nestalo sa tak.
Pri tejto príležitosti chcel by som ešte upozorniť na výnimočnú starú pamiatku, akú pravdepodobne nemá iné mesto na Slovensku. Ide o secesný nástenný obraz. Secesia ako výtvarný smer sa objavila v Európe okolo roku 1895. Tu treba spomenúť svätochýrne plagáty Alfonza Muchu, ktoré boli vzorom na jednej budove v Žiline. Pre secesiu sú typické vlnivé línie a plošná štylizácia rastlinných motívov, čiže vegetatívny ornament. Tieto prvky sa prejavujú hlavne v maliarskej, sochárskej, architektonickej tvorbe, ba aj vo fotografii. Moravan A. Mucha (1860-1933) žil dlho v Paríži a jeho ženské postavy pôsobia nielen zmyselne, ale pozadie obrazov je plné kvetov, ornamentov a línií. Názov secesia v preklade znamená odluka, rozchod od vtedajšieho akademizmu. Takýto obraz je u nás na ulici Kálov (na snímke), naproti obchodnému domu TESCO. Dom postavila rodina Vykopalovcov, ktorá pochádzala tiež z Moravy a s A. Muchom sa poznala. Vykopalovci mali fotografický ateliér, postavili krásny secesný dom a vyzdobili ho na fasáde domu obrazom s kachličkovou keramikou a la Mucha. Upozorňujem na toto krásne dielo, aby nezapadlo do zabudnutia ako mnohé historické objekty.
Nebolo by od veci, keby niektorí z mestských architektov dal do hromady fotodokumentáciu o žilinskej secesnej architektúre, lebo v meste je ešte niekoľko pekných domov tohto vzácneho slohu. Práca by to bola záslužná pre terajšiu a budúce generácie, ktoré chodia a budú chodiť okolo týchto diel, a tak budú zdokonaľovať svoju kultúrnu úroveň v tejto pretechnizovanej dobe.Mojmír Vlkolaček
akad. maliar