icu. Pôvodný názov tejto ulice vznikol podľa smerovania tejto ulice k hornej bráne - Ulica ku bráne. Pretože tu v minulosti bola mestská jatka, volali ju i Mäsiarska ulica, latinsky Platea laniorum. Mestská jatka stála oproti predajni mäsa, po zbúraní začiatkom dvadsiatich rokov minulého storočia je tu voľný prechod ku bývalej Telemanovej pekárni a tvorí časť Makovického ulice. V období maďarizácie ulica dostala názov Benickeho ulica podľa uhorského politika Lajosa Beniczkého (1813 - 1868), prívrženca Kossuthovského hnutia. Od roku 1919 má názov Bottova ulica, podľa významného slovenského básnika (1829 - 1881). Ulica bola už v stredoveku, a je i v súčasnosti jednou z najvýznamnejších tepien, ktorou sa prichádzalo na námestie. Až do roku 1848 bol tento dopravný uzol zakončený Hornou bránou, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia od 15. storočia. Na ulici v roku 1849 bolo 15 domov. Na začiatku ulice na ľavej strane v smere od námestia bola mestská jatka s č. 49. Vedľa boli pôvodne dva samostatné domy, patriace v roku 1849 Jakubovi Polákovi s č. 43 a Antonovi Rosípalovi s č. 44. Tieto domy kúpil v roku 1925 a 1927 Adolf Grosmman a miesto nich postavil v roku 1928 dom, kde sú v súčasnosti reštaurácia, obchody a obytné priestory. Dom je postavený v štýle funkcionalistickej architektúry a projektoval ho významný architekt Jozef Zwei-genthal. Staršiu zástavbu na tejto strane ulice reprezentujú štyri domy. Prvý z nich patril oddávna rodine Pokorných, ktorá ho vlastnila až do vyvlastnenia v roku 1963. Dnes sú tu obchody s textilom. Ďalší dom s č.7 patril od roku 1833 rodine Fastlovcov. Postupne ho vlastnili viaceré rodiny, v roku 1947 ho kúpil Jozef Puček. Dnes sú tu obchody. Dom č. 9 patril v roku 1949 významnej zemianskej žilinskej rodine Skalkovských, od roku 1897 patrí dom rodine Pokorných. Dnes sú tu predajne, vzadu sa nachádza predajňa foto. Do tejto ulice je zaradený i dom patriaci od 19. stor. rodine Bajerovcov. Stojí na rozhraní Horného valu, Pernikárskej ulice a Bottovej ulice. Po veľkom požiari v roku 1848 kúpili i susedný pozemok a vystavali tu pekáreň, ktorej komín tu stojí dodnes. V roku 1962 bol dom znárodnený.
Peter Štanský
Foto: František Dejčík
