hodobo poškodzuje dôležité neuróny v mozgu
Droga MDMA, ktorej sa hovorí extáza, si v posledných dvoch desaťročiach získala medzi mladými ľuďmi prakticky celosvetové „renomé“, ako údajne vynikajúci prostriedok na uvoľnenie a doplnenie energie. Jej užívanie sa však od 80. tokov zmenilo. Kým vtedy ju mladí ľudia brali najmä počas vysokoškolských večierkov a nie častejšie ako dva razy mesačne, dnes sa bežne užíva na veľkých celonočných diskotékach. Tanečníci ju považujú za neškodnú a berú aj viacero dávok.
Droga v laboratóriu
Podávanie extázy laboratórnym zvieratám poškodilo ich mozgové sérotonínové neuróny (sérotonín je mediátor, chemická látka, ktorá sprostredkúva prenos vzruchov medzi mozgovými bunkami, neurónmi). Ten istý účinok má extáza zrejme aj na ľudí. Pri takmer všetkých doteraz testovaných zvieratách sa zistilo dlhodobé poškodenie sérotonínových neurónov, nijaké trvalé účinky na dopamínové a norepinefrínové (dopamín a norepinefrín sú tiež mozgové mediátory) neuróny.
Extázou k Parkinsonovi?
Dopamínové neuróny kontrolujú pohyb, emotívne a kognitívne (poznávacie) reakcie, ako aj schopnosť cítiť radosť. Sérotonínové regulujú náladu a všeobecné správanie. U mladých ľudí skúšajúcich extázu sa aj po občasnom užívaní môžu neskôr objaviť pohybové defekty, typické pre Parkinsonovu chorobu. Súvisí totiž s úbytkom dopamínu v mozgu. Drvivá väčšina pôvodných užívateľov extázy je stále ešte len v strednom veku, Parkinsonova choroba sa však vynára u starších ľudí. Vedci pokusným opiciam nasimulovali účinky starnutia. A skutočne - po extáze opice prejavovali vážnejšie pohybové defekty.
Bádatelia upozorňujú, že pri extáze nemožno hovoriť o nijakej bezpečnej dávke. Aj jediná noc s ňou môže mať ďalekosiahle účinky, ktoré sa prejavia vo vyššom veku. Bývalý riaditeľ National Institute of Drug Abuse (vládna inštitúcia v USA , skúmajúca zdravotné dôsledky drogovej závislosti), Alan Leshner to komentuje takto: „Užívať extázu, to je ako hrať ruskú ruletu s fungovaním svojho mozgu.“ (ti)