dovzdať tichú spomienku...
Na každom cintoríne odpočívajú svoj večný spánok významné osoby, ktoré sa zapísali do dejín toho - ktorého mesta či obce. Nie je tomu ináč ani na bytčianskom cintoríne. Svoje trvalé miesto tam majú bývalí predstavitelia verejného života, umelci, lekári, pedagógovia a rad ďalších. Nie je možné spomenúť všetkých, ale neobíďme hroby pri nastávajúcom sviatku Dňa zosnulých, v ktorých sú tí, ktorí sa do histórie Bytče zapísali natrvalo.
Na našom cintoríne nájdeme hroby bývalých bytčianskych richtárov ako boli František Arleth 1885 – 87, Jozef Lemeš 1870 – 79 a Mikuláša Keblúška 1861 – 65. Blízko nich je jeden z najstarších zachovaných náhrobkov, na ktorom je meno Gerg Reiter 1802 – 1822. Neďaleko nich odpočíva Pavol Trusina 1865 – 1976, národovec, organizátor kultúrneho života, bojovníka za práva Slovákov v boji proti maďarizácii slovenského národa. Skromný pamätník nám pripomína najčítanejšiu autorku detskej tvorby medzivojnového obdobia, Sidoniu Sakalovú. Impozantná Pieta zdobí miesto posledného odpočinku univerzitného profesora, MUDr. Jána Červeňanského, medzinárodne významného predstaviteľa lekárskej vedy.
V blízkosti kostolíka svätej Barbory majú svoje miesta akademický sochár, národovec, ľudomil, Stanislav Bíroš, maliar, grafik Ladislav Treskoň, ktorý sa žiaľ dožil iba 23 rokov, a už sa prezentoval ako veľký talent. Jozef Lengyel, publicista, režisér, významný kultúrno-osvetový pracovník dopĺňa trojicu umeleckých dejateľov. Spomienka patrí i pedagógom Jozefovi Miksovi, hudobníkovi, divadelnému režisérovi a jednému zo zakladateľov ovocinárstva a záhradkárstva, Štefanovi Jánošíkovi, Rudolfovi Badíkovi, Štefanovi Šalátovi, či O. Štefíkovi, ktorí sa mimo pedagogickej práce výrazne zapísali do spoločenského diania Bytče v minulých rokoch. Medzi organizátorov spoločenského života patrila i rodina Fridrichovských, ako i bytčiansky farár vpd. J. Jančovič.
Mená JUDr. Holzmana a MUDr. Horanského patria k začiatkom športu v Bytči v prvej polovici 20. storočia (futbal, vodné pólo, tenis), kde sa radí i L. Grnáč, reštaurátor, ktorý sa podieľal na opravách bytčianskeho zámku. Ladislav Tombor, lekárnik, bol zakladateľom Dobrovoľného hasičského zboru v Bytči v roku 1875. Lothár Popper, barón, posledný z dynastie majiteľov bytčianskeho panstva zámku a lesov Petrovská, má svoj hrob pri stene západnej časti cintorína. Neďaleko je miesto posledného odpočinku, četníckeho strážmajstra Františka Kratochvíla, ktorý bol usmrtený pri výkone svoje funkcie. Filip Sunega, nestor ovocinárstva nielen v Bytči, ale na Slovensku, autor mnohých odborných publikácií a Ladislav Gonczár, významný filatelista, fotograf a záchranca mnohých osobností počas druhej svetovej vojny, patria tiež k tým, ktorých by sme obísť nemali.
Skromne odpočívajú v cintoríne i Štefan Blaho, riaditeľ Baťových závodov z roku 1919, prvý telegrafista nielen v Bytči Štefan Liha a Ján Balala, ktorý sa významne zapísal do diania druhej svetovej vojny.
Svoje miesto tu má i bytčiansky rodák architekt, Anton Kratochvíl, ktorý zomrel v najplodnejších rokoch svojho života. Škoda, že zmizlo označenie hrobu, kde ležal i leží jeden z rodiny Kludských, významných artistov, ktorý sa smrteľne zranil pri vystúpení cirkusu Ľudsky v Bytči v prvej polovici dvadsiateho storočia.
Zastavme sa pri ich hroboch, lebo mnohým z nich už nemá kto zapáliť svetielko a odovzdať tichú spomienku.
Miro Beníček
