árodností
V dňoch 4. – 8. novembra privítalo Gymnázium bilingválne so slovensko-francúzskou a slovensko-španielskou sekciou v Žiline v rámci výmeny medzi školami 33 študentov a 4 profesorov z Athénée Royal M. Bervoets z belgického mesta Mons.
Postrehy Ivany Rumanovej z 3. F triedy svedčia o bohatých zážitkoch a zblížení, ktoré obohatilo mladých ľudí oboch národností.
Tak sme sa predsa dočkali... Po 6-hodinovom pozeraní z okna, dúfajúc, že nás už nestihnú vyskúšať, po obhrýzaní nechtov, žalúdočných kŕčoch, po zjedení všetkého, čo sme prichystali, tak po tom všetkom to prišlo... Belgičanov sme si doslova vysedeli na schodoch školy. (Hoci sme sa už takmer vzdali a nechali ICH otestovať pohodlie žilinských mostov.) A keďže láska – aj tá každodenná medziľudská – ide cez žalúdok, zoznámili sme sa pri obede, ktorý sa tváril ako večera. Úškrny, letmé pohľady, šuškanie a pridusený smiech, veľavravné gestá, nesmelé tipovanie a neskôr už otvorené dohady „KTO S KÝM...“ Už nečakáme, len očakávame a v obidvoch táboroch to šumí – len v jednom po slovensky a v druhom po francúzsky. Ááá – prvá výprava, hľadanie, zmätok, CMUK! CMUK! A „je m´appelle...“ (volám sa...) Sme svoji! Ľady sú prelomené, jazyky polámané. HOR sa „FAIRE LA FTE“ (oslavovať, flámovať, žúrovať...)
Pondelok večer
- všemožné hľadanie spoločnej reči – ešteže máme tie ruky a nohy... a veľkú predstavivosť
- prvý bar = prvý šok: „TOUT EST GRATUIT!! (Všetko je zadarmo!) a následné reakcie typu: „J´adore ce pays!“ (Zbožňujem túto krajinu!), prípadne: „Je vais m´expatrier...“ (asi sa odnárodním...)
- neskôr: kino a v kine film, z ktorého asi naši frankofónni priatelia veľa nemali, ale báli sme sa všetci rovnako
- prvá noc, prvé slovenské sníčky (vzhľadom na film asi nočné mory...)
Utorok
- horor pokračuje: po trojhodinovom spánku nás nasáčkujú do autobusu – smer Oswienczim. Nič príjemné, zvlášť, keď nás z hraníc pošlú späť, pretože belgický šofér nemá platný pas
- do obehu sa dostáva nová logická hádanka: „Ako sa dá dostať cez SLOVENSKÉ HRANICE bez platného pasu?“
- čakáme, čakáme, ale už sme si zvykli...
- návrat a po návrate papkanie + kultúrne okienko: výmena slovenských a francúzskych pesničiek – „Aha, čo vieme!“ (- na radosť náhodných okoloidúcich)
Streda
Tatry, traste sa!
- po ďalšej dlhej noci – ešte dlhší deň
- využívame voľné chvíle v autobuse a obohacujeme slovnú zásobu o výrazy, ktoré by nás v škole nenaučili...
- Tatry samotné: sneh, „TEŠA“, sneh: guľovačka, zhadzovačka, „rouler-bouler“ (=ľahneš na vrch kopca a o ostatné sa postará múdra gravitácia)
- nový adrenalínový šport – Tatry v teniskách. Optimizmus hasne pri ceste dolu: „Kto má najviac modrín, platí!“ Uplatňujeme systém z prvých rokov života: „Koľko končatín máš, toľkými si pomáhaj, prípadne „Koľkých so sebou stiahneš, toľkí sa v tom vezú s tebou...“
- po Tatrách: Žilina a jej pevná zem pod nohami...
- diskotéka – a to nepotrebuje žiadny komentár...
Štvrtok
Ako to tí ľudia robia, že sa im nezatvárajú oči?
- všeobecný útlm, kruhy pod očami, spať naozaj treba... (!)
- v autobuse doháňame, čo sme zameškali v noci
Bratislava – „Nechajte ma spať, mne sa o nej bude snívať...“
- obchody, nákupy, čačky, suveníry, hrad a obed s ambasádorom...
- návrat – chytáme druhý dych – a možnože to predsa vydržíme aj bez spánku... večerné mesto, nočný život, ranné krízy...
Piatok
- oficiálna účasť (no duchovná neprítomnosť) Belgičanov na vyučovaní – porovnanie slovenských a belgických metód tyranie...
- prehliadka Žiliny – konečne aj na dennom svetle...
- obed a všeobecné zdesenie pri pohľade na zákusok = (čokoládový špic) – hromadné využitie slovnej zásoby zo stredy
- návšteva Čičmian a Rajeckej Lesnej – Kto ešte vníma?
- posledný večer, fotky, darčeky
- „Ulice sú naše!“ a „Proč bychom se netešili?“: spev, tlieskanie, pochodovanie, dupot, smiech, držiace sa ruky, tanec okolo fontány...
Odišli. Celkom naozaj a do Belgicka. So všetkou nostalgiou rozlúčky, slzami v očiach, kývaním, objímaním a všetkým, čo k dobrému odchodu patrí... Trochu nás to zmenilo – sme poznačení: Belgičania so slovenským prízvukom a Slováci, čo všade počujú francúzštinu...
VIVE LA BELGIQUE ET
BIENTÔT...
Ivana Rumanová
