známila trochu netradične. Na jednom z oddelení žilinskej nemocnice, kde sme spoločne strávili niekoľko predsviatočných dní. Ale aj tak sa mi podarilo zistiť, že Ivetka je mimoriadne šikovné žieňa. Už asi tri roky sa okrem rodiny a zamestnaniu venuje výrobe bábok z kukuričného šúpolia. „Všetkému je na vine môj manžel Juraj. Raz sme boli spolu na výstave v Živene a bábiky zo šúpolia sa mu mimoriadne páčili. Stále do mňa húdol, aby som sa to naučila robiť aj ja. Akoby som nemala dosť roboty aj bez toho. O nejaký čas, práve keď bol Juraj na montáži v Nemecku, som v novinách našla oznam, že Živena robí takýto kurz. Prihlásila som sa. Kurz trval tri mesiace a keď manžel prišiel domov, bola som v obraze. Kurz viedla Elena Zubajová, zhodou okolností z Bytčice a odvtedy sa bavím len so šúpolím. Predtým som štrikovala, háčkovala, vyšívala, teraz nemám na nič čas. Občas do toho zapriahnem celú rodinu, manžela i deti,“ uviedla nás do svojho majstrovstva Ivetka Šibíková.
Je to naozaj mimoriadne náročný koníček. Asi najdôležitejšie je vhodné kukuričné šúpolie. I keď Ivetka s Jurajom každý rok časť záhrady obsejú kukuricou, stále hľadajú tú sortu, ktorá by bola, čo sa týka šúpolia, tá najvhodnejšia. „Stále hľadám a experimentujem. A hľadám známosti na južnom Slovensku, kde sa tej kukurice predsa len pestuje viac. Šúpolie musím najskôr oprať, vypláchať a vyžmýkať, potom ku sírim. V tomto procese sa šúpolie vybieli a zároveň ho ochránim proti plesniam. So šúpolím sa musí pracovať keď je vlhké. Neexistujú žiadne vzory ani strihy, všetko robím len podľa vlastnej fantázie a podľa ročného obdobia. Tento rok som začala robiť aj figúrky na stromček. Sú naozaj veľmi pekné. Používam aj ďalšie materiály. Vatu, z ktorej robím hlavičky, prípadne polystyrénové guličky, pracujem aj s konope, chemlónom, bavlnkami na vyšívanie. Také tie technickejšie veci mi pomáha robiť manžel Juraj a niekedy ho viem dobre vytočiť. Ale zatiaľ mi vo všetkom vyhovel a pomohol. Moje bábiky sú aj najobľúbenejšou hračkou našej 4-ročnej Ivanky. Hrá s nimi divadlo a nevymenila by ich za žiadne iné hračky,“ s úsmevom skonštatovala Ivanka Šibíková. Šúpolie sa dá aj farbiť a ako Ivetka priznáva, je ešte veľa vecí, ktoré nedokáže urobiť. A najhoršie na tom je, že nikto z majstrov nechce svoj kumšt prezradiť. Vraj na to musí prísť sama. Ale ako Ivetku poznám, určite na to raz príde. „Najradšej zo všetkého robí bosorky a tie idú aj najviac na odbyt. Robí ich asi podľa seba,“ smeje sa Juraj Šibík. Ivetinu prácu nepoznajú len jej najbližší príbuzní a známi. Tí šťastnejší turisti si môžu niektoré z jej bábik kúpiť v predajni so suvenírmi. Ale jej záložky tešia aj ľudí na Novom Zélande a len prednedávnom robila bábiky na svadobný stôl Slovenky a Taliana. Určite im prinesú šťastie. Pretože sa im dostane všetka tá láska, ktorú Iveta Šibíková vkladá do svojich bábik. Jej vianočné betlehemy zo šúpolia sú rovnako krásne a originálne ako napríklad ten v Rajeckej Lesnej.
Eva Bučová
Foto: autorka
