om Miloš Kuchárek so žiakmi obidvoch základných škôl v Terchovej. Sedieť len tak na stoličke a zároveň byť na Aljaške, v Južnej Amerike na Huascaráne, na Matterhorne v Alpách, na Pamíre v Ázii či v Afrike na Kilimandžáre sa málokedy a málokomu podarí. Každoročný návštevník „Vysokých hôr“, si urobil výlet do Terchovej. Hádam ani sám nevie, akú medvediu službu poskytol aj učiteľom zemepisu, často odkázaným len na mapy a učebnice. Nečudo, že pohľad do sopiek zachytený na diapozitívoch vyrážal deťom dych a zároveň vzbudzoval záujem o to, čo všetko sa vlastne dá na našej planéte vidieť.
Miloš Kuchárek je 47-ročný lesný inžinier na Vojenských lesoch a majetkoch SR (VLMSR o. z. Malacky), horolezec od 15 rokov. Začal liezť tam, kde aj iní velikáni – na Sološnici v Malých Karpatoch. Potom prišli vyššie hory – Alpy (okrem iných to bol Mt. Blanc, Eiger, Matterhorn), Pamír (Pik Korženevskoj), Severná Amerika , Mt. McKinley.
Zostala mu aj nepríjemná pamiatka - 3 omrznuté prsty na ruke. Kúsok prsta stratil na chodníku v Břeclavi, už ho nenašiel. Z južnej Ameriky z Aconcagua, 80 km pod vrcholcom sa vrátil. Bol po krk v snehu a ďalej sa už nedalo. Kilimandžáro v Afrike, Huascaran – Južná Amerika – návrat z 300 m pod vrcholom – zápal priedušiek, ostatní dvaja spolulezci vystúpili. Ázia – Irán – Kuh – eHazar v pohorí Zagros – prví 4 Slováci na vrchole.
Najbližšie sa chystá so Žilinčanmi na Šiša Pangmu (Himaláje). Malo by to byť v septembri 2003.
Patrí k tým, ktorých mená nie sú v anketách najlepších športovcov, nezbiera potlesk na otvorenej scéne... a predsa je to NIEKTO.
Text a foto: Marián Žiško
