áciami rozprávku o hlúpej žene v réžii M. Kecskésovej, v ktorej zvlášť deti zaujme javiskové spracovanie scénografky N. Fecaninovej, kde herec (J. Abafi v úlohe Muža, resp. R. Fábian) vovedie návštevníkov rovno z vestibulu na javisko, na ktorom sú mladí diváci priam na dosah scény, ba častokrát sa pri vypomáhaní hlúpej žene (J. Turčanová alebo B. Mišíková) priamym účinkovaním zúčastňujú deja rozprávky. Tiež zaujme včlenenie ďalších rozprávkových motívov do hlavného deja (O kozliatkach, O snehulienke, O medovníkovej chalúpke...) spojené s patrným úsmevným odstupom od tradičného chápania (komická scénka napr. nastala, keď J. Turčanová ako Snehulienka na margo toho, že ide práve zahryznúť do otráveného jablka, predniesla repliku: Nevadí, veď príde princ, nie?) Pri predstavení v sobotu sme boli dokonca svedkami nefalšovaného plaču jedného z malých diváčikov, ktorý sa natoľko vžil do svojej úlohy kozliatka, že sa rozplakal pred vlkom a záchrana prišla až v podobe matkinho náručia. (ting)