Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Na Hromnice o hodinu více...

Pestrú zvykoslovnú paletu má február a hneď jeho

druhý deň Hromnice. Vývin tohto sviatku bol v tradícii východných Slovanov, ktorí v tomto čase slávili „sretenie“, stretnutie zimy s letom. V tejto súvislosti znovu pripomíname, že rok sa pôvodne delil na zimu a leto. Podrobnejšie členenie na štyri časti je novšie, ale aj potom, ako to konečne poznáme z našej ľudovej kultúry, sa roky počítali na zimy a letá.

U západných Slovanov boli Hromnice pravdepodobne sviatkami na poctu boha ohňa a hromov Perúna. Podoba Hromníc z našej tradície je výsledkom prenikania viacerých vplyvov.

Skryť Vypnúť reklamu

U Rimanov v tomto období vybraní kňazi, nazývaní luperci, obetovali božstvám capov a psov. Z ich koží narezali remene a behajúc po uliciach, udierali okoloidúcich, najmä ženy. Súčasťou týchto obradov, známych ako luperkálie, boli sprievody, ktorých účastníci niesli zapálené sviece. Zmyslom šibania i nosenia horiacich sviečok bola magická očista, pomenovaná februatio. Z tohto slova je odvodený názov mesiaca február. Luperkálie sa rozšírili na celé územie európskej časti Rímskej ríše a prežili aj jej pád. Príkazom z roku 494 bolo v cirkvi namiesto očistných obradov zavedené „očistenie Panny Márie“ a v jedenástom storočí, zrejme v dôsledku ešte stále živej predkresťanskej tradície, aj posviacanie sviečok.

Zo sviečok, ktoré si ľudia doniesli na Hromnice do kostola posvätiť, si roľnícke ženy nakvapkali trochu loja do modlitebnej knižky a doma ho zoškrabali do ľanového semena odloženého na siatie. Verili, že takýto ľan bude chránený pred ničivou búrkou. Posvätenú sviečku, nazvanú hromnička, mávali takmer v každej domácnosti. Zapaľovali ju počas búrky, aby hrom neudrel do obydlia, zapálenú ju položili vedľa zomierajúceho na uľahčenie skonu a nechávali ju horieť aj pri mŕtvom tele ako ochranu pred nečistými silami. Hromnička sa používala dokonca aj v ľudovom liečení ako prostriedok proti boleniu hrdla.

Skryť Vypnúť reklamu

Na starší význam Hromníc poukazuje aj motivovanie zákazov niektorých prác. Podľa starších predstáv zo západného Slovenska toho, čo na Hromnice pracuje, cez rok zabije hrom. Na Myjave sa zákaz sprevádzaný tým istým trestom vzťahoval len na šitie, na Ponitrí zase na prácu v horách. Podobná predstava bola známa i na Spiši, ale s tým rozdielom, že hrom mal udrieť do domu, v ktorom niekto v tento deň šil. V Turci mal hrom zabiť človeka oblečeného v šatách, ktoré boli ušité cez Hromnice.

Ľudia si všímali aj počasie. Verili, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi. Ak viseli zo striech dlhé ľadové cencúle, znamenalo to, že narastie dlhé konope.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvyky poľnohospodársko-magického charakteru, s ktorými sa na Hromnice stretávame ešte v prvej polovici nášho storočia, sa viazali predovšetkým k pestovaniu textilných rastlín. Na väčšine nášho územia varili rezance alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope bolo dlhé. Na niektorých miestach tieto jedlá posýpali tvarohom, aby plátno bolo biele. Vodou, v ktorej varili cestoviny, zvykli v Honte poliať konopisko, teda roľu, určenú na siatia konopes.

Začiatkom devätnásteho storočia zanikol v Liptove zvyk, ktorý sa tu pri varení cestovín tradoval. Keď sa totiž cestoviny už varili, prikázala gazdiná deťom tancovať a spievať.

Gazdiná sa mala kĺzať na ľade, aby mala dlhý ľan a konope. Ešte v medzivojnovom období sa v mnohých oblastiach Slovenska chodili celé rodiny alebo aspoň gazdiné a mládenci s dievčatami sánkovať s tým istých cieľom.

V minulých storočiach bol tento zvyk všeobecne rozšírený tak na vidieku ako aj v mestách. Podľa novín z osemnásteho storočia v Bratislave bývajúca šľachta pozývala na hromničné sánkovačky hostí z cisárskeho dvora vo Viedni. Patriciát a šľachta považovali vychádzky na saniach za príjemné rozptýlenie a sotva im pripisovali iný význam, no samotný výskyt tejto činnosti u všetkých stavov svedčí o hlbokých koreňoch tejto tradície.

Podľa knihy Emílie Horváthovej Rok vo zvykoch nášho ľudu spracovala Eva Ertlová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 417
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 705
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 833
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 287
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 787
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 693
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 532
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 572
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 513
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 476
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Žiline (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Žiline.

Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Menovec slovenskej národnej legendy chce s Bytčou skončiť do šiesteho miesta

Futbalistom mesta s viac ako jedenásťtisíc obyvateľmi jesenná časť absolútne nevyšla.

Mužstvo MFK Bytča pred začiatkom súťažného ročníka 2020/2021. Kapitán Juraj Jánošík v hornom rade druhý zľava.

Koronavírus: Odberné miesta v Bytči (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Bytči.

Ilustračná fotografia.

Koronavírus: Odberné miesta v Rajci (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Rajci.

Testovanie v Rajci

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Prehľad: Kde sa môžete dať otestovať

Ľudia môžu využiť aj testovacie miesta v blízkom okolí.

Už ste čítali?