platí toto pravidlo vo svete športu. Všetci máme ešte v živej pamäti strastiplnú cestu slovenských hokejistov z dna svetovej kvalifikácie až k titulu majstrov sveta. V týchto dňoch nás preto už po niekoľkýkrát prekvapila správa z IIHF, že Japonsko, ako víťaz východoázijskej zóny kvalifikácie sa opäť prebojovalo na majstrovstvá sveta. Je to zarážajúce. Japonsko sa na majstrovstvách sveta zúčastňuje nepretržite od roku 1998. Na tom by nebolo nič pozoruhodné. Ako sarkazmus však vyznieva fakt, že počas tohto päťročného pôsobenia medzi elitou, vždy obsadilo priečku, znamenajúcu zostup do nižšej kategórie a napriek tomu v budúcom roku opäť na MS štartovalo. Aj keď IIHF vyhlasuje, že je to tento rok naposledy, čo bude mať víťaz východoázijskej zóny isté miesto na majstrovstvách sveta A-kategórie, je to veľká nespravodlivosť nielen voči ostatným mužstvám, ktoré si musia svoju účasť tvrdo vybojovať víťazstvom v B-kategórii, čo je i prípad Slovenska. Najväčší pocit krivdy však musí mať v tejto súvislosti reprezentačné mužstvo Kazachstanu, ktoré zrejme nedisponuje dostatočným množstvom financií, aby si účasť medzi elitou mohlo zaistiť. Veď predsa Kazachstan tiež patrí do Ázie, alebo nie? Prečo sa teda hrá len východoázijská kvalifikácia? Možno práve preto, že nikto nepochybuje o tom, ako by súboj týchto dvoch reprezentácii dopadol. Pre úplnosť, mužstvo Kazachstanu bojuje momentálne v B-kategórii MS. Skúsme si toto dianie premietnuť na slovenskú realitu. Situácia v slovenskom športe nevyzerá ružovo. Výsledky, ktoré dosahujú naše klubové mužstvá na medzinárodnej úrovni sú skôr hanbou, ako reprezentáciou. Je to všetko len otázka financií? Ťažko povedať. Výnimku tvorí možno len momentálne vo veľkých finančných problémoch zmietaný ženský basketbalový klub z Ružomberka. Tomuto jedinému úspešnému slovenskému zástupcovi v európskych pohároch reálne hrozí rozpad. Ale dievčatá sa nevzdávajú. Hrajú a vyhrávajú. Aj za cenu toho, že si musia na niektoré veci sami priplatiť. Je to paradox, že najúspešnejší reprezentant slovenského športu na klubovej úrovni má existenčné problémy. Myslíme si, že kompetentní by sa mali poučiť z príkladu Kazachstanu. Naša malá krajina potrebuje medzinárodné úspechy ako soľ. Páni sponzori, ak sa to dá, nedovoľte, aby kvalitu prevalcovali financie. Je to v záujme fair-play a teda v záujme nás všetkých. Aký by bol šport, keby na vrcholnej úrovni hrávali iba mužstvá z bohatých krajín, ako napríklad Japonsko? Bol by to ešte šport?
Michal Filek
