vej ulice. Ďalší dom na ľavej strane v smere z námestia, č. 5 patril v roku 1849 rodine Beniačovcov, ale dom dostal dnešnú podobu po roku 1898, kedy ho získal Žigmund Reisz. Od roku 1927 ho vlastnili Schultzovci, v roku 1949 ho získali opäť Beniačovci. Susedný dom na rohu s Dolným valom vlastnila pôvodne rodina Hoffmanových. V roku 1920 ho dal prestavať nový majiteľ Ferdinand Grossmann. Dom má číslo 7 a v súčasnosti je tu predajňa odevov. Pôvodne tu Grossmannovci mali lekáreň. Vedľa stojí krásna budova postavená v štýle uhorskej secesie, patriaca dnes Prvej komunálnej banke. Pôvodne tu bol prízemný dom rodiny Tvrdých. V roku 1910 ho kúpil obchodník so železom Beno Marer a dal v roku 1911 postaviť dom v dnešnej podobe (posledné úpravy urobila Prvá komunálna banka). Boli tu rôzne predajné i obytné miestnosti. V roku 1922 ho v dražbe kúpila Mestská sporiteľňa a potom boli vlastníkmi viaceré banky. V roku 1959 ho získalo mesto a potom tu boli kancelárie bývalého ONV. Vedľa je budova patriaca dnes Prvej komunálnej banke. Pôvodne tu bola koncom 19. storočia zriadená materská škola (óvoda). Prízemnú budovu mesto v roku 1929 dalo zbúrať a miesto nej postavilo finančný palác pre finančné, danové úrady mesta a okresu. Boli tu i správne orgány mesta. Budovu postavila stavebná firma Martonik a Neufeld podľa projektu známeho architekta Maximiliana Scheera. Tento rodák z Považskej Bystrice (1902 - 2000) pracoval ako architekt až do roku 1952 v Žiline a naprojektoval množstvo rodinných domov i iných stavieb v meste. Bol predstaviteľom funkcionalizmu. Stavba pôvodne trojposchodovej budovy finančného paláca sa realizovala v roku 1930. Štvrté poschodie budovy bolo nadstavené v roku 1951. V budove sídlili rôzne úrady, okrem iných i KNV 1949-1960, potom ONV a OÚ. V roku 1991 bola budova vrátená do majetku mesta a mesto ju poskytlo Prvej komunálnej banke. Rozsiahlou rekonštrukciou v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia dostal tento architektonický skvost dnešnú podobu.
Peter Štanský
Foto: František Dejčík
