Štrnásteho februára majú sviatok všetci zaĽÚbení

Odkiaľ pochádza sviatok svätého Valentína

Sviatok svätého Valentína má svoje korene v antickom Ríme, keď Rímskej ríši vládol cisár Klaudius. Ten sa snažil zabezpečiť hranice rímskej ríše prísnou vojenskou morálkou. Preto zakázal vojakom v svojich légiách,

aby si zakladali rodiny. Starí veteráni sa síce dokázali podriadiť rozhonutiam cisára, mladí legionári sa však proti nemu búrili. Mnohí potajomky utekali z légií za svojimi láskami. V tom ich tajne podporoval

lekár a kňaz Valentinus, ktorý ich pozýval k sebe a sobášil ich. Bolo to v začiatkoch kresťanstva, keď si nové náboženstvo ešte len hľadalo cestu k svojej existencii. Klaudius bol prezieravý cisár

a pochopil, aké nebezpečenstvo znamená pre Rímsku ríšu kresťanstvo: bolo predzvesťou zániku starých poriadkov. Nepochopil však, že sa nemôže stavať proti láske. Dal lekára

Valentína uväzniť. Strážca, ktorý mal strážiť jeho celu, mal slepú dcéru Asertiu. Valentinus sa podujal vyliečiť ju zo slepoty. Asertia sa počas liečenia doňho zaľúbila. Išla dokonca aj za cisárom Klaudiom,

aby dal Valentínovi slobodu a milosť. Neuspela. Cisár dal Valentína popraviť štrnásteho februára. Povráva sa, že skôr, ako vyšiel na popravisko, poslal Asertii pozdrav s vyznaním nehynúcej lásky. Keď ho Asertia dostala,

stal sa zázrak. Lístok od Valentína ju vyliečil zo slepoty. Odvtedy valentínske pozdravy kolujú po celom svete...

Najkrajšie valentínske príbehy

Deň zaľúbených, ako zvykneme prezývať 14. február, nemá na Slovensku dlhé trvanie. Populárnym sa stal až po novembri 1989, v čase, keď k nám naplno vtrhla západná kultúra. Od tých čias priniesol mnoho úsmevných, ale i vážnych príbehov. Ponúkame vám niekoľko z nich:

Maťka, sedemnásť rokov, študentka gymnázia

Vrátil sa ku mne vďaka esemeske

S Michalom sme vyrastali na spoločnom dvore, bol najlepším priateľom môjho staršieho brata. Aj mňa bral dlho ako kamarátku. Náš vzťah sa začal meniť, keď som mala pätnáste narodeniny. Oslavovala som ich spolu s kamarátkami a Michal bol práve u nás. Chystal sa aj s bratom na diskotéku. Pozval ma na ňu. Odvtedy sme chodili na diskotéky takmer každú sobotu – pravdaže, ja po prísnym dohľadom môjho osemnásťročného brata. Michal ma každému predstavoval ako svoje dievča. Hoci som ho mala rada, chcela som si ešte užiť slobody, pripadala som si príliš mladá na to, aby som s niekým vážne chodila. Z Michala som si robila viac-menej iba srandu. Najviac som si z neho vystrelila, keď mal ísť na vojnu. Tesne pred odchodom do kasární ma znovu pozval na diskotéku. Rozlúčkovú. Neviem, čo vtedy do mňa vošlo, ale celý večer som pretancovala s jedným z jeho priateľov. On iba sedel pri stole, pil a díval sa na mňa. Ešte ma odprevadil domov, no nerozlúčil sa so mnou tak, ako obvykle. Ledva mi podal ruku. Na druhý deň narukoval. A ja som až o niekoľko týždňov, keď mi začal chýbať, pochopila, ako veľmi som zranila niekoho, kto ma má rád. Po celý čas, čo bol na vojne, som rozmýšľala, ako sa s ním pomeriť. Michal sa po čase vrátil – ale vôbec si ma nevšímal. Nejaký dobrák mu povedal, že chodím s tým chlapcom, s ktorým som tancovala na tej poslednej diskotéke. Dozvedela som sa to od svojej kamarátky, ktorá sa s Michalom stretla. Našťastie to bola dobrá kamarátka, pretože hneď mi aj poradila recept, ako vyliečiť Michalove city. Tým receptom bola valentínka. A tak som Michalovi pred rokom 14. februára posielala takúto esemesku:

„Bola som hlúpa, odpusť... S Jarom nechodím, pretože čakám na Teba!“

Nedočkavo som čakala, kedy mi príde odpoveď. V ten deň mi prišlo viacej esemesiek, veď bolo sv. Valentína. Ale tá najkrajšia bola od Miša. Doniesol mi ju osobne. Domov. A Valentína sme až do rána pretancovali na diskotéke.

Oľga, 37 rokov, asistentka v počítačovej firme

Za pozdrav a kávu som takmer zaplatila rozvodom

Svojho muža som spoznala ešte na základnej škole. Zobrali sme sa, keď som zmaturovala. Mali sme sa veľmi radi. Po čase sa mi narodilo prvé, potom druhé dieťa. Začal sa večný kolotoč: plienky, hrnce, práčka, žehlička. Po troch rokoch sa mi zdalo, že mi život tečie pomedzi prsty. Najviac ma škrelo, keď za mnou prichádzali kamarátky a ukazovali mi, čo všetko dostali od svojich priateľov. Keď sa stal populárnym sviatok sv. Valentína, každá z nich sa začala pýšiť kopou valentínskych pozdravov. A ja nič. Môj Jožko bol síce vynikajúci manžel aj otec, ale na takéto niečo si nepotrpel. Prvý valentínsky pozdrav som dostala, až keď som po materskej nastúpila do zamestnania. Bolo to pred piatimi rokmi. Práve som si kontrolovala na obrazovke napísaný text a dostala som chuť na kávu. Spýtala som sa kolegu či chce aj on. Súhlasil, a tak išla som do kuchyne. Keď som sa vrátila, mala som na obrazovke veľkými písmenami napísané:

„Môžem ti tu kávu vrátiť o ôsmej večer v kaviarni oproti? Pekného Valentína Ti želá Tibor.“

Pozvanie som prijala. Nie preto, že by som svojho manžela nemala rada. Jednoducho ma chytila ženská márnivosť. Chcela som sa presvedčiť či som ešte stále príťažlivá pre mužov. Po prvom rande s Tiborom prišlo druhé, potom tretie. Veľmi sa snažil získať si ma. Posielal mi pohľadnice, donášal kvety, čokolády, darčeky. Jeho pozornosť mi lichotila, nečudo, že som sa doňho bezhlavo zaľúbila. No čosi vo mne mi bránilo prekročiť hranice, dané manželstvom. Tibor však stále viacej naliehal, povedal, že by chcel so mnou mať dieťa. Pre mňa to bolo znamenie, že sa mám s Jožkom porozprávať o rozvode. Keď som s manželom večer sadla do obývačky, s nechápavým výrazom v očiach sa opýtal: „Prečo?“

A ja som sa nezmohla na nič iné, iba: „Pretože si mi neposlal ani jednu valentínku!“

Na druhý deň som šla za Tiborom a povedala mu, že sa chcem s Jožkom rozviesť. Zarazil sa a zrazu sa začal brániť, že on mi nechce rozbiť manželstvo, že mám myslieť aj na svoje dve deti. Nemohla som inak, poplakala som si v kúte kancelárie. Tam ma našla kolegyňa Janka. Vyžalovala som sa jej a ona celú situáciu zhodnotila slovami:

„Chcel ťa len do postele, tak ako mnohé iné pred tebou.“

Veľmi som sa pred Jožkom hanbila, že som ho takmer vymenila za takého sukničkára. On však moje slova vzal celkom vážne. Na najbližšieho Valentína ma pozval do reštaurácie. Dal mi krásny valentínsky pozdrav a malý darček. Odvtedy dostávam valentínsky pozdrav od Jožka každý rok. A keď sa občas stane, že sa mi do e-mailovej adresy pripletie na Valentína nejaký pozdrav od kolegu, prečítam si ho, ale pozvanie na kávu už neprijímam.

Lucia, 22 rokov, zdravotná sestra

Pozdrav so srdiečkom pre strateného otca

Mala som trinásť, keď sa moji rodičia rozvádzali. Otec si proste našiel inú a čakal s ňou dieťa. Odsťahoval sa s ňou do iného mesta. Ja som zostala pri matke. Rozvod som psychicky ťažko niesla. Svoje spravilo aj citové zranenie. Keď prichádzal k nám, aby ma zobral k sebe, bránila som sa. Neskôr som sa s ním celkom odmietla stýkať. Po troch rokoch márneho snaženia to vzdal. Na to, že som mu nevedomky ublížila, som prišla až neskôr, keď si mama našla nového priateľa. Mala na mňa čím ďalej tým menej času. Doma som sa cítila osamelá, dobre mi bolo len na ulici, medzi kamarátmi z partie. Začala som mať problémy so školou, s alkoholom, ba dokonca aj s drogami. Našťastie mi pomohli niekoľkí priatelia, vďaka ktorým som školu dokončila a začala sa drogám vyhýbať. Mama však vôbec nevedela, čo sa so mnou deje, mala oči len pre svojho priateľa. Vtedy som prišla na to, že som svojmu otcovi ukrivdila. To, že si s mamou nerozumel, ešte neznamenalo, že ma nemal rád ako dcéru. No márne som sa zháňala po jeho adrese... Mama mi ju nechcela dať, po celý čas sa snažila zabrániť mojim stykom s ním. Už som prestala dúfať, že ho niekedy nájdem. Medzičasom som dokončila školu a nastúpila do zamestnania ako zdravotná sestra v nemocnici. Raz som sa dala do reči s jedným pacientom, o ktorého som sa starala. Vysvitlo, že často cestuje do toho mesta, kde sa otec presťahoval. Ba dokonca ho aj osobne poznal. V prvom okamihu som nevedela, čo mám robiť. Ale keďže bolo práve 14. februára, odbehla som do novinového stánku a kúpila tam valentínku. Napísala som na ňu:

„Ahoj, ocko! Ľúbim ťa!“ Ten pacient bol v nemocnici ešte tri týždne. Odišiel až začiatkom marca. Valentínku však doručil, pretože presne týždeň po jeho odchode prišiel za mnou do nemocnice otec. Odvtedy sa s ním opäť stretávam. A na Valentína mu pravidelne posielam pozdrav, aby nezabudol, že ma má.

Och, ten Valentín...

Einstein bol génius v tom, že sa nikdy nesnažil definovať lásku. Tento fenomén je totiž nedefinovateľný...! Kto sa o to chcel pokúsiť , bol iba hazardér so slovíčkami. Láska je totiž niečo, čo nás ovláda bez toho, že by za to chcela províziu... Napokon, aj tak ju dostane v podobe nepochopenia a sklamania... Vždy som túžil mať Vianoce každý deň a na Štedrý večer hladovať... Vždy som túžil milovať a byť milovaný každý deň a jeden deň v roku smútiť, ako sa ťažko žije bez lásky... Provokujem túžbami... Deň bez fajčenia, deň bez bicyklov, deň bez svokier... Absolútny nonsens...! Na sviatok sv. Valentína si dávame darčeky ako prejav lásky... Tiež je to pre mňa akési absurdné. Ak dávam lásku, nič iné nemusím...!

Darček, hoci i veľavravné kvety, sú iba úbohou náhradou citov. Sú našťastie medzi nami ľudia s fantáziou a bez fantázie. Tí prví lásku dokazujú skutkami, tí menej obdarení vzletnými myšlienkami svoje city premieňajú na hmotné statky. Nech už je akokoľvek, láska si zaslúži mať sv. Valentína každý deň... A jeden deň v roku na inventúru duše...

Vlado Javorský

Namiesto valentínky pošlite fotografiu!

Rozmýšľate, akú valentínku kúpiť pre svoju polovičku? Skúste tento rok vynechať obchody a radšej vložte do obálky svoju vlastnú fotografiu. Môžete ju pomaľovať. Nakreslite si rožky, chvost, kopytá a vyplazený jazyk. Na druhú stranu stačí už len napísať čosi „čertovské“. Napr.: „Tvoj diablik čaká na oheň Tvojej lásky. Si síce čert, ale s tebou bude aj v pekle príjemne. Chcel by som byť Luciferom, aby som ťa mohol odvliecť do svojho súkromného pekla.“

Ak sa vám nepáči čertovská valentínka, urobte si anjelskú. Nakreslite si nad hlavu svätožiaru a na chrbát krídla. A text? Musí byť jednoducho „anjelský!“„Nepotrebujem strážneho anjela, pretože mám Teba! Keď Boh počítal v nebi anjelov, zistil, že mu jeden chýba. Ja viem, že si to ty, ale v nebi sa o tom nesmú dozvedieť. Potrebujem ťa mať totiž stále pri sebe. Si pre mňa príliš dobrý (á). Ale len anjel dokáže zmeniť na anjela takého čerta, ako som ja!“

Dôležité upozornenie. Láska nie je iba o vzťahu muža a ženy. Môžete mať radi hocikoho a vôbec sa nemusíte hanbiť za malý prejav lásky. Vašu pozornosť tak isto ocení kamarát či kamarátka, kolega či kolegyňa, matka, otec, starká, starký, brat, sestra, dcéra, ba aj nepodarený syn. Ten malý darček a valentínsky pozdrav mu totiž pripomenie, že naňho stále myslíte a že je pre vás dôležitý.

Na Valentína boduje nápaditosť a originalita

Počas sviatku svätého Valentína môžete byť tým, čím po celý rok nie ste: rojkom, romantikom, rytierom, gentlemanom, ale i pokušiteľom, čertom či diablikom. Záleží na tom, aký druh valentínskeho pozdravu chcete poslať svojej vyvolenej, vyvolenému. Na trhu nájdete veľké množstvo valentínskych pozdravov s napísanými textami. Záleží na vašom vkuse, aký si vyberiete. Originalné budú len tie, ktoré si vymyslíte sami. Pri predbežnom prieskume sme zistili, že mladým dievčatám najčastejšie prichádzajú romantické valentínky. Inak „drsní chlapi“ dokážu poslať sladké výroky typu: „Keď si sa narodila, pršalo. To preto, že nebo plakalo. Strácalo totiž svoju najkrajšiu hviezdičku…“ Dievčatá vedia svoje a za ich záhadným úsmevom, s ktorým čítajú valentínske pozdravy, sa skrývajú malé tajomstvá. Mnohí chlapci, ktorí neoplývajú originalitou, totiž posielajú ten istý pozdrav. Napríklad jedna sedemnásťročná slečna dostala pred rokom od štyroch chlapcov na Valentína takúto esemesku: „Požiadal som anjela, aby ťa strážil, keď budeš spať. Odpovedal mi: anjel predsa nemôže strážiť anjela…“

Ďaleko viac sa cení vlastný nápad, aj keď nie je taký vyumelkovaný a vyšperkovaný ako tento pozdrav. Valentín by však v každom prípade mal byť o citoch. Zelenú má veľká a romantická láska. Najmä na Valentína by mala mať svoje charakteristické znaky: musí vedieť odpúšťať a byť veľkorysá.

Niekoľko valentínskych pozdravov:

• Si ako šálka dobrej kávy. Vždy sa mi pri tebe rozbúši srdce.

• Chcela by som byť klávesnicou pod tvojimi rukami, aby si sa ma stále dotýkal.

• Chcel by som byť rúžom na tvojom stolíku. Vždy by som nedočkavo čakal, kedy sa dotknem tvojich úst!

• Chcela by som byť vankúšom pod tvojou hlavou, aby si na mne mohol spočinúť, keď budeš unavený.

• Budem ťa ľúbiť viac ako tvoja matka, chrániť viac ako tvoj otec, zostanem s tebou ako tvoja najmilšia kniž-

ka, až do staroby, kým sa neopotrebujem ako tvoje najpočúvanejšie CD-čko.

• Si vzrušujúca ako dobrá kniha. Chcem ťa po celý život držať v rukách.

• Viem, že som kaktus a občas pichám. Či budem kvitnúť, však záleží len na tebe. Potrebujem k tomu len poriadnu spŕšku tvojej nehy.

• Vieš, čo je púšť? Ja, keď som bez teba. Vieš, čo je rozkvitnutá púšť? Ja, keď som s tebou.

• Chcete byť práve na Valentína originálni a prekvapiť svoju partnerku? Môžete jej poslať esemesku alebo e-mail s desiatimi prikázaniami lásky.

Poznáš desať prikázaní lásky?