Odvážny cestovateľ
Pondelok ráno minulý týždeň mnohí z nás, ktorí potrebovali cestovať, nemali dvakrát dobrú náladu. Vzhľadom na to, že štrajk železničiarov ešte trval, väčšina rozmýšľala ako sa dostane, povedzme, do najbližšieho mesta. Diaľkové autobusy boli totiž na prasknutie.
Ani trolejbus, ktorým som sa viezla okolo siedmej hodiny rannej z Vlčiniec na stanicu, nebol prázdny, skôr naopak. Zrejme aj mamička vari štvorročného chlapčeka mala zrejme myšlienky úplne inde, keď si nevšimla, že jej syn do trolejbusu nastúpil a ona zostala na autobusovej zastávke. „Prosím vás, tam vzadu, nie je tam náhodou asi štvorročný chlapček,“ ozval sa zrazu na zastávke Košická hlas mladého šoféra, ktorý už dostal avízo o strate chlapčeka z dispečingu. A veruže bol. „Pošlite mi ho dopredu,“ poprosil opäť šofér. A chlapča sa začalo predierať cez ľudí. Vari v strede autobusu zastalo, akoby nevedelo, čo ďalej. „Choď dopredu k ujovi šoférovi,“ nabádali ho ďalej cestujúci. „Ale ja musím ísť za maminou,“ odpovedal s vážnym, ale vôbec nie vystrašeným výrazom malý cestovateľ. Poslúchol však a prišiel do kabínky. Na ďalšej zastávke na Štefánikovom námestí už naňho čakala mestská polícia. Okúňavo hľadel na auto, nevediac ako sa má zachovať. Až keď ho mestskí policajti ubezpečili, že sa nemusí báť, lebo oni ho za maminkou zavezú, nastúpil. Chlapec sa šťastne vrátil k matke.
Milé mamičky, dávajte si pozor na svoj drobizg, veď nie vždy sa podobná situácia musí skončiť takto. Eva Ertlová