uvádza sudcov ako najskorumpovanejších. Len kúsok pred nimi sa nachádzajú politici. Predseda žilinského okresného súdu Peter Hrnčiar tvrdí, že pocit nedôveryhodnosti justície sa vytvára najmä vďaka prešľapom v závažných veciach. „A keď ich nevysvetlíme, tak ten pocit pretrváva. Musíme byť preto citliví ku každému pochybeniu.“ Na druhej strane však hovorí: „Ak je len jedno zo sto rozhodnutí nedôveryhodné, zatieni všetky ostatné, o ktorých verejnosť často ani nevie.“
Obraz súdnictva si občania podľa Hrnčiara často vytvárajú len na základe nepríjemných skúseností inej osoby a automaticky tak súdy zaradia medzi nedôveryhodné inštitúcie. „Keď sa otvoríme a ukážeme verejnosti čo robíme a ako robíme, môžeme tak našu nedôveryhodnosť znížiť tam, kde to nie je celkom oprávnené,“ hovorí Hrnčiar. Ako prví na Slovensku oficiálne zavádzajú v Žiline Pravidlá komunikácie súdu s verejnosťou a médiami. Po vlaňajšom zavedení inštitútu súdnych hovorcov je tento krok považovaný za ďalší významný v procese odtabuizovania a stransparentnenia činnosti súdov. Desať stranový materiál definuje, od koho a aké informácie môže verejnosť a médiá očakávať, dostať a požadovať, prípadne ktoré sa zverejňovať nesmú. Stanovuje tiež pravidlá platné pre verejnosť a médiá pri účasti na pojednávaniach či pri pohybe po budove súdu.
Materiál je pre sudcov a zamestnancov záväzný. Pokiaľ sa ním niekto nebude riadiť, hrozia mu disciplinárne a pracovnoprávne postihy podľa závažnosti, od vysvetlenia, upozornenia až po sankcie podľa zákona o sudcoch a zákona o štátnej službe. Postoj sudcov nie je stopercentne pozitívny, pre mnohých je to pomerne veľká zmena. „Postoj sudcov je ovplyvnený desiatkami rokov inej praxe, a preto ústretovosť nie je okamžitá a stopercentná,“ myslí si Hrnčiar. Proces prípravy trval v rámci diskusií niekoľko rokov, samotný materiál sa pripravoval v spolupráci s Americkou právnickou komorou, Otvorenou spoločnosťou, ministerstvom spravodlivosti, predsedami a podpredsedami väčšiny krajských súdov a Združením sudcov Slovenska. Pri jeho tvorbe čerpali z ústavy, zákonov, štrasburskej judikatúry a judikatúry Ústavného súdu, zo skúseností súdov v USA a v západnej Európe. Čiastočne sa už niektorými pravidlami riadia aj na iných súdoch, do konca roka by mal materiál ako celok platiť na všetkých slovenských súdoch. Počíta sa aj so sprístupnením informácií a rozvrhu práce jednotlivých súdov na internete.
Andrea Harmanová