nechystá a priznáva, že je prehnane čistotný
Moderátor a zabávač Richard Vrablec absolvuje mesačne pätnásť až dvadsať rôznych akcií. Od benefičných podujatí cez firemné či tlačové konferencie, krsty CD, až po predvádzanie nových produktov a mnohé ďalšie. Do povedomia verejnosti sa dostal ako manažér časopisu Slovenka, najmä však ako manažér českého Zlatého slávika Karla Gotta. Často ho vídať v spoločnosti známych osobností šoubiznisu, športu i politiky. Prednedávnom sprevádzal pilota F1 Marca Webbera počas jeho pobytu na Slovensku. Moderoval všetky podujatia, na ktorých sa Webber zúčastnil ako hosť - a samozrejme, nechýbal ani v žilinskej Daytone a na záverečnom zábavnom programe v OC Dubeň. V Žiline a Rajeckých Tepliciach, kde boli ubytovaní, sa Richardovi Vrablecovi natoľko zapáčilo, že odvtedy tieto dve mestá navštívil štyrikrát! A ako povedal, vždy sa sem bude rád vracať.
Už niekoľko rokov sa pohybujete v spoločnosti osobností, hviezd. Ako sa v ich prítomnosti cítite? Konkrétne, aký dojem vo vás zanechal Webber? Aký je Gott?
Aký bol Marc Webber? Profesionálny. Stále ten istý výraz v tvári, jemný úsmev... Ale inak fajn. A Karel Gott? Obdobie spolupráce s ním bolo skvelé! Výnimočné aj tým, že som počas neho objavil „ľudskosť“ hviezd. Vždy som si myslel, že hviezdy sú namyslené a vyhľadávajú len spoločnosť seberovných. Nie je to pravda. Pán Gott, napríklad, sa rád stretáva s hocikým! Svoju hviezdnu popularitu si ťažko budoval. Váži si ju a váži si ľudí. Spolupráca s Karlom Gottom mi dala strašne veľa. Najviac som si vzal k srdcu jeho vetu – pomaly ďalej zájdeš.
Povedali ste, že do Žiliny a Rajeckých Teplíc sa budete rád vracať. Kde ešte sa rád vraciate?
Do Veľkých Uheriec. Pri Partizánskom. Tam som chodieval s rodičmi aj s mojou starou mamou na chatu. Tam som spoznal tú rýdzu čistotu slovenských ľudí. Vždy keď idem okolo, tak tam odbehnem. Úplne na samote je jeden domček, kde žili dve sestry, starenky. Tá jedna starenka, keď zomrela, mala asi sto rokov a do posledných chvíľ života nosila do domu z tristo metrovej vzdialenosti na chrbte drevenú tyč a na nej vedrá s vodou. Jej mladšia sestra zomrela asi pred šiestimi rokmi. Boli na mňa veľmi dobré, robili mi praženicu z domácich vajíčok. Spoznal som ich ako cudzie ženy, veľmi som si ich získal a ony si získali mňa. Tam boli moje prvé kontakty s cudzími ľuďmi a uvedomil som si, že najkrajšie, čo môžem ľuďom dať, je priateľstvo a ochota. Takže najradšej by som sa vrátil do Veľkých Uheriec, na priehradu do tej chaty, kde som chodieval so starou mamou a s rodičmi.
Precestovali ste kus sveta. Myslela som si, že spomeniete Ameriku alebo niektorú z exotických krajín, ktorú ste navštívili...
Nuž áno, precestoval som južnú Afriku, bol som v Líbyi, Tunise, Izraeli, v Dánsku, Veľkej Británii, prešiel som celú Európu, bol som v Amerike, v New Yorku, no a... Zistil som, že najradšej som doma na Slovensku.
Spomienky na chuť praženice z domácich vajíčok zrejme ich nič neprekoná, aj keď je o vás známe, že ste veľký gurmán. Čo si rád vypijete?
Naozaj milujem dobrú kuchyňu a dobré jedlo. A čo sa pitia týka, najviac moje chuťové zmysly poškrabkali vína z tokajskej vinohradníckej oblasti na východnom Slovensku. Podľa mňa sa im žiadne vína na svete nevyrovnajú. Veľmi rád sa vraciam aj do tohto vinárskeho kraja.
Vypijete veľa vína?
Moje mierky pitia alkoholu sú deci až dve deci mesačne.
Alkoholik teda nie ste. A čo iné neresti?
Moje neresti? Som prehnane čistotný, ale neviem, či to je neresť. Najviac dobrých myšlienok sa u mňa rodí pri umývaní auta a upratovaní. Doslova geniálnu myšlienku, vytvoriť si vlastnú webbovú stránku, som dostal pri umývaní toalety. Áno, napadlo mi to pri pohľade do záchodovej misy! Internet je skutočne vec, ktorá ľuďom veľmi pomáha a mne obzvlášť. Prv som sa internetu veľmi intenzívne bránil, no a dnes som jeho horlivý fanúšik a všade kade chodím rozprávam ľuďom, aký je internet dôležitý, pretože nám pomáha komunikovať.
Nestali ste sa náhodou na internete závislý?
Ale to vôbec nie! Denne som na počítači desať minút. Pozriem si poštu, návštevnosť stránky... Ako hovorím, desať minút. A to som možno osem minút ešte pridal.
Máte tridsať rokov, ste slobodný. Nechystáte sa ženiť?
Ženiť som sa nikdy nechcel. Mal som asi štvorročné obdobie, keď som strašne chcel deti. Ale už ma to prešlo. Už až tak strašne po deťoch netúžim. Aj keď, stále mi vŕta v hlave, čo bude, až budem starý a ostanem sám. Počujem, vidím a poznám rôzne osudy ľudí. Mnohí vychovali tri, štyri deti a aj tak skončili v starobinci. Takže si hovorím, radšej byť sám a vedieť, že som sám, ako vedieť, že mám deti, ktoré o mňa nemajú záujem a aj tak som sám. Mám profesiu, s ktorou asi samotu nezažijem. Obávam sa však toho, že súčasná mladá generácia si neuvedomuje, akú hodnotu v sebe ukrývajú starší ľudia. Starí ľudia sa čím ďalej tým viac od mladých vzďaľujú. To je veľmi nebezpečné. Mladí si myslia, že im patrí svet. Áno, patrí im, čo sa týka energie a chuti pracovať. Ale čo sa týka skúseností, zďaleka nie!
Takže v najbližšom období v súkromí alebo v práci žiadne zmeny?
Radikálne zmeny nemám rád. Hovorím si, pomaly ďalej zájdeš. Jeden môj priateľ, bohužiaľ, už nežije, mi raz povedal „ak chceš byť úspešný, uvedom si, že okolo teba sú ľudia. Nie roboti, ale ľudia, ktorí cítia, trpia, sú hladní, chcú piť, chcú si užívať sexu, jednoducho ľudia“. Tým priateľom bol Alexander Dubček. Takže v zmysle jeho slov mojím veľkým cieľom a plánom do budúcnosti je v pohode prežiť tento život a zachovať si úsmev a dobrú náladu. A mať toho úsmevu a tej nálady toľko, aby som mohol rozdávať...
Hovorí sa o vás, že ste ako bylinkár...
Moje bylinky, to sú jednoduché až banálne veci. Napríklad slovíčko „nie“- Naučte sa ho používať! Keď ho poviete priateľovi, pochopí a zostane aj naďalej vaším priateľom. Ak ho poviete človeku, ktorý vás chce len zneužiť či využiť, otočí sa vám chrbtom a odíde. A vyhrali ste! Bylinka začala účinkovať. Alebo slová prosím a ďakujem. Veľakrát premýšľame, čím obdarovať blízkych. Fľaša vína sa vypije, kytica zvädne. Skúste však povedať mame – mamička, som šťastný, že si ma dobre vychovala. Na to určite nezabudne. Tieto bylinky sú perfektné. Treba ich užívať. A treba komunikovať. Slová sú výborným platidlom. Peniaze hovoriť nevedia a keď ani ľudia nedokážu medzi sebou komunikovať, vznikajú problémy a konflikty.
Anna Gudzová
Foto: Ján Krošlák
