známe, si svet vyčítal prevažne zo súdnych spisov. Nikto ale nepochybuje, že Johannes Gutenberg získal titul Muž tisícročia zaslúžene. Jeho vynález kníhtlače ovplyvnil vysokú politiku i každodenný život v nasledujúcich storočiach a pôsobí dodnes. Veľký vynálezca zomrel pred 535 rokmi, 3. februára 1468. Nie je jasné, k akej sociálnej vrstve patril. Podľa zachovaných záznamov sa usudzuje, že nebol v žiadnom cechu a pracoval ako majster na voľnej nohe. Mal zrejme finančné ťažkosti, pretože stál často pred súdom v úlohe dlžníka. Podľa iných súdnych spisov z roku 1439 si historici myslia, že už počas pobytu v Štrasburgu urobil prvé tlačiarenské pokusy. V roku 1448 sa Gutenberg vrátil do rodného Mohuča a od svojho príbuzného si požičal 150 guldenov na 5-percentný úrok, ktoré zrejme investoval do nového vynálezu. Krátko nato sa objavuje zmienka o jeho najstaršej tlači: šlo o výtlačok básne z posledného súdu podľa Sibylinej knihy z roku 1360. Miesto ani rok tlače nie sú uvedené. Onedlho našiel Gutenberg v advokátovi Johannesovi Fustovi mecenáša, ktorý mu požičal 800 guldenov na výstavbu tlačiarne. V roku 1452 pridal Fust ďalších 800 guldenov a z mecenáša sa stal spoluvlastník spoločnosti, ktorá sa v dobových dokumentoch označovala ako stroj na knihy. Výsledok bol epochálny. Gutenberg vymyslel techniku výroby celkom rovnakých vymeniteľných kovových písmen. Vyrezal oceľové razidlá písmen v zrkadlovej podobe a vyrazil ich do medi. Do takto vzniknutých matríc nalial olovo, ktoré po vychladnutí vytvorilo obrátené písmená. Tie potom Gutenberg zostavoval do tlačiarenských foriem, natieral tlačiarenskou čerňou a na drevenom lise, ktorý tiež skonštruoval sám, vyrábal celé strany v požadovanom množstve. Niekedy v rozpätí rokov 1452 až 1454 takto Gutenberg vytlačil 42-riadkovú bibliu v latinčine v nevídanom náklade 180 kusov, z toho 30 bolo vytlačených na pergamen. Nová technika sa čoskoro rozšírila do celej Európy. Umožnila rýchlu a pomerne lacnú výrobu i rozsiahlejších diel vo veľkých nákladoch. Namiesto slávy dostal Gutenberg ďalšie predvolanie na súd. Jeho partner Fust ho v roku 1455 zažaloval za nesplatenie dlhu. Z procesu sa nezachovali všetky záznamy, po procese však Gutenberg prišiel o celý náklad vytlačenej biblie i časť tlačiarne. Zato po smrti sa chválospevmi na jeho životné dielo nešerilo, a to bez ohľadu na to, ktoré storočie sa práve písalo. Už v roku 1504 mu mohučský univerzitný profesor nechal urobiť pomník, na ktorom bolo napísané: „Johannesovi Gutenbergovi, ktorý ako prvý objavil umenie kníhtlače.“ V roku 1798 sa na hvezdárskej mape skupiny európskych astronómov objavilo súhvezdie Gutenberg. V roku 1835 si astronómovia Beer a Maedler do svojej mapy zapísali mesačný kráter Gutenberg. V roku 1900 bolo pri 500. výročí Gutenbergovho narodenia otvorené jeho múzeum, ktoré o 62 rokov neskôr dostalo titul: svetové múzeum umenia tlače. Aj po piatich storočiach si ľudia uvedomujú, že Gutenbergova knítlač sa stala akýmsi priekopníkom demokratizácie. V čase reformácie ovplyvnila náboženstvo, pomáhala pri vzdelávaní a stala sa predchodkyňou masových médií, ktoré mali veľký dosah na politiku a spoločnosť. A hoci vyrástli Gutenbergovmu vynálezu mnohí konkurenti, ani jeden ho na lopatky nepoložil.Miriam Zsilleová
