ove - vo Vojvodine – na severe bývalej Juhoslávie
Kde a ako vlastne vznikla
Stará Pazova
Syn cisárovnej Márie Terézie Jozef II. ako spolupanovník osobne vo Viedni 26. septembra roku 1769 podpísal návrh a súčasne i rozhodnutie Dvornej rady o nasťahovaní prvých 120 slovenských rodín do oblasti Vojenskej hranice s Turkami na juhu Panonskej nížiny, 30 kilometrov severne od Belehradu. Bola to pustatina s vtedajším názvom Pradium Pahsoe - ležiaca rovno na 45. rovnobežke. Prvých dvadsať rodín podľa správy veliteľa petrovaradinského pluku plukovníka Raškoviča sa 21. mája roku 1770 nasťahovalo do Pradia Pahsoe. ,,Tých už došlých dvadsať rodín sú údajne zámožní ľudia a priniesli veľa statku,” uvádza sa v Raškovičovej správe pre Dvornú radu vo Viedni, ktorá priamo riadila oblasti vtedajšej vojenskej hranice a potrebovala zabezpečiť dostatok vojakov na ochranu ríše od vpádov Turkov. Slováci si hneď vybudovali základnú školu, aby im - ako hovorievajú dodnes - ,,deti slepé pri očiach nezostali”. Neskôr, s povolením vojenských vrchností, svoj slovenský evanjelický kostol. Kralická biblia a Tranovského cirkevný spevník sa stali základom pre zachovanie viery, slovenskej identity a zabezpečovali im duchovný rast. A tak pred 233 rokmi vznikla dnešná Stará Pazova – najjužnejšie slovenské mesto v Európe, v ktorom dnes okrem 7 000 Slovákov žije v zhode, vzájomnej úcte a peknom spolunažívaní aj 15 000 Srbov.
Dve generácie Hurbanovcov
v Starej Pazove
Elektrický prúd z parného mlyna mali Staropazovčania už v roku 1892 – pár rokov skôr ako Londýn - ale pre duchovný rast a najmä pre zrod divadelníctva medzi staropazovskými Slovákmi má ešte väčší význam príchod vzdelanéhoVladimíra Hurbana (syn Jozefa Miloslava Hurbana) s manželkou Agustou (dcéra Janka Štúra) za farára roku 1874. V Starej Pazove sa im 8. júna 1878 narodila dcéra Ľudmila a 4. augusta 1884 syn Vladimír Konštantin Hurban. A práve on – s umeleckou skratkou VHV (Vladimír Hurban Vladimírov) – ako dramatik, spisovateľ a publicista, ktorý zaradil slovenskú dramatickú tvorbu do európskej moderny, poznačil kultúrny život svojich staropazovských rodákov a vypestoval v nich obrovskú lásku k slovenskej Tálii, ktorej zostávajú verní už rovných sto rokov.
Začiatok divadelnej
tradície
Prvé slovenské divadelné predstavenie Testiná do domu - spokojnosť von z domu Staropazovčania zahrali 2. februára 1903 v hostinci Martina Kirschnera. Slová z kupletu Idy Roháčovej a Juraja Ježa na začiatku predstavenia boli vtedy veľkým záväzkom pre prvých ochotníkov. V kuplete spomínaní herci sľubovali:
,,Odkedy tu na rovine Pazova stojí,
odkedy sa rozmnožuje
v dobrom pokoji,
ba odkedy zemeguľu okrášľuje Sriem,
nebolo tu slovenského divadla,
to viem!
Stojme zmužile, svorne bok o bok:
hrávať budeme každý rok!”
Dnes môžeme s hrdosťou konštatovať, že tieto slová sa stali osudovými a že generácie slovenských staropazovských divadelníkov svoj sľub dodržali. Prvý kameň do základov pazovského ochotníckeho divadla, v tom prvom po slovensky hranom predstavení, zabudovali herci: Ľudmila Hurbanová, sestra dramatika VHV, Ida Roháčová, učiteľka, Adam Vereš, Ferdinand Vlček, Juraj Ježo a šepkár Janko Križan.
Čo všetko dokázali
Od prvého predstavenia dodnes si na staropazovské divadelné dosky, podľa presných štatistických údajov z divadelných kroník, zastalo neuveriteľných 2395 hercov a 337 štatistov a šepkárov, vystriedalo sa tiež 651 technikov a predstavenia režírovalo 34 režisérov.
Za 100 rokov bolo presne 292 premiér a spolu s nimi bolo približne 1 000 vystúpení. Pazovské slovenské divadlo, dnes jedna z troch poloprofesionálnych scén Divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova vo Vojvodine, sa najmä v uplynulých dvoch desaťročiach svojou kvalitou veľmi priblížilo k profesionálnym divadlám. Pazovské diva-
delné inscenácie vítalo publikum na Svetových festivaloch
v Norsku i Fín-
sku, Staropazovčania vystu-
povali aj na Divadelnej Nitre, Scénickej žatve v Martine, v pro-
fesionálnych divadlách v Bratislave, Košiciach, Prešove, Zvolene, Žiline, i v Divadle SNP v Martine.
Gratulácie aj z Martina
Divadlo SNP z Martina už desaťročia tesne spolupracuje so Staropazovčanmi a pravidelne odchádza na zájazdy do Starej Pazovy. Preto sa aj Divadlu SNP z Martina dostalo uznanie za dlhoročnú spoluprácu. Riaditeľ martinského divadla Ivan Giač okrem vecného daru do spríbuznenej Starej Pazovy k tamojším oslavám zaslal aj ďakovný list, v ktorom sa okrem iného uvádza, že jednou z oblastí ľudskej činnosti, ktorá v celom svete spája ľudí rôznych národností, náboženstiev a svetonázorov, je divadlo. ,,S úprimným potešením Vám blahoželáme k 100. výročiu trvania slovenského divadelného súboru a k výsledkom, ktoré ste dosiahli. Storočie je úctyhodný čas, v priebehu ktorého sa svet zmenil na nepoznanie, zmenami prešlo aj divadelné umenie a podmienky pre jeho činnosť. Nezmenila sa však podstata, a to ani v Slovenskom Divadle VHV v Starej Pazove, pretože svojimi predstaveniami stále vyvolávate na tvárach divákov smiech, tlačíte slzy do očí, oslovujete ľudí humánnym posolstvom predvedených divadelných hier. Vaša tvorivá a obetavá práca si zaslúži pozornosť, vďaku a uznanie nielen sama o sebe, ale aj preto, že ste ju dokázali sto rokov vykonávať vo svete vzdialenom od Slovenska. Prispievali ste tým k vytváraniu a posilňovaniu národného cítenia krajanov a boli ste vlastne vyslancami slovenskej národnej kultúry. V mene všetkých členov Divadla SNP, ako aj v mene martinských divákov, ktorých ste v minulých rokoch vystúpeniami na našom javisku potešili, Vám úprimne blahoželáme k prekrásnemu storočnému jubileu a ďakujeme za vzájomnú spoluprácu a priateľské vzťahy,” uvádza sa v liste Ivana Giača.
Posledných
dvadsať rokov
Za profesionalizáciu Divadla VHV v Starej Pazove veľká vďaka patrí práve profesionálnemu hercovi a režisérovi Miroslavovi Benkovi, ktorý v tomto divadle hrával a režíroval najprv ako ochotník a potom dlhé roky ako profesionál. Herectvo absolvoval na Akadémii umení v Novom Sade a réžiu na Belehradskej akadémii.
Pre zaujímavosť, Miroslav Benka v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia niekoľko sezón pôsobil aj v Mestskom divadle Žiline ako umelecký šéf, dramaturg a režisér.
Ako prebiehali oslavy?
Prípravy na oslavy storočnice sa začali ešte vlani. Ústredný program sa uskutočnil 1. a 2. februára tohto roku, na pravé sté výročie od prvého zahraného slovenského divadelného predstavenia. Toto veľké jubileum malo však svoj začiatok už vo štvrtok 23. januára, keď predvečer v miestnostiach Slovenského národného domu v Starej Pazove, kde je aj sídlo divadla a kultúrno-umeleckého spolku Janka Čmelíka, v tamojšom Klube VHV, bola vernisáž výstavy umeleckých fotografií kysáčskeho rodáka Michala Madackého. Potom na slovenskej evanjelickej fare v Starej Pazove úvodné oslavy pokračovali promóciou vzácnej knihy ,,VHV – Vlastný životopis”, ktorú spoločne vydali Miestny odbor Matice slovenskej a Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Starej Pazove.
V sobotu 1. februára začali Slováci v Starej Pazove svoj dlho pripravovaný deň ústredných osláv divadelnej storočnice. Znovu v Klube VHV bola prezentácia, a to až štyroch knižných titulov - už spomínaného životopisu VHV, Pazovského kalendára na rok 2003, brožúrky Jána Kováča - Priezviská Slovákov v Starej Pazove - a vzácna monografia Stará Pazova 1769-1794 staropazovského učiteľa a historika Jaroslava Miklovica, ktorú spoločne vydali Vydavateľstvo ESA z Bratislavy a Vydavateľstvo Ivana Kraska z rumunského Nadlaku. Potom bola otvorená priliehavá výstava fotografií, plagátov a uznaní a po nej nasledovala slávnostná akadémia v Divadelnej sieni v Starej Pazove. Úvodné slovo a privítanie hostí patrilo predsedníčke organizačného výboru osláv Zlatuši Tótovej.
Veľvyslanci
v Starej Pazove
V divadelných dejinách staropazovských ochotníkov je určite mnoho krásnych perličiek a významných udalostí, ale nikdy predtým sa nestalo, aby sa im prišli pokloniť a vyjadriť im vďaku až dvaja veľvyslanci. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Juhoslávii Miroslav Lajčák a veľvyslanec Zväzovej republiky Juhoslávie na Slovensku Miroslav Kopečni. K viac ako 600 prítomným účastníkom osláv sa prihovoril aj podpredseda vlády Vojvodiny Duško Radosavljevič, primátor spriateleného mesta Púchov Marián Michalec, predseda MSJ Rastislav Surový a predseda Združenia Juhoslovanov a priateľov Juhoslávie na Slovensku pán Miroslav Demák.
Divadelné výročie spojené s prehliadkou
V závere slávnostnej akadémie organizátori udelili aj početné uznania hercom, režisérom, technikom a podporovateľom slovenského divadla v Starej Pazove. V nedeľu 2. februára v staropazovskom chráme Tálie domáci divadelný súbor VHV uviedol drámu Hrdinovia podľa Boženy Slančíkovej Timravy v réžii Miroslava Benku. V priebehu celého týždňa do 8. februára na programe boli ďalšie divadelné predstavenia: Maratónci bežia čestné kolo podľa predlohy Duška Kovačeviča v réžii Alexandra Baka. Pohostinne vystúpili aj divadelníci z vojvodinskej Kovačice inscenáciou Zatýkanie v krkavčej klietke od Slavomíra Mrožeka a v réžii Jána Makana. Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca zahralo predstavenie Európa autora Davida Greiga v réžii Ivana Hansmana Jesenského. Žiaci Základnej školy Janka Čmelíka v Starej Pazove tiež zahrali dve detské predstavenia na motívy ľudových rozprávok.
V rámci osláv storočnice divadla v Starej Pazove premiérne premietali dva koprodukčné dokumentárne filmy vojvodinskej štátnej Slovenskej televízie Nový Sad a STV z Bratislavy: ,,VHV” podľa scenára Vladislavy Feketovej a dokument ,,Vinica zrie” podľa scenára Miroslava Demáka v réžii Jána Čániho.
V rámci storočného divadelného jubilea v Starej Pazove hosťovalo aj Srbské národné divadlo z Nového Sadu predstavením Liahnutie kaprov srbského dramatika Aleksandra Popoviča v réžii Egona Savina.
V záverečný večer osláv, v sobotu 8. februára, na javisku znova hrali staropazovskí divadelníci inscenáciu Bez Boha na svete podľa rovnomennej predlohy Kristíny Royovej v réžii mladej talentovanej rodáčky Martiny Litavskej.
Staropazovskí rodáci,
ako ďalej?
To však nie je koniec divadelných osláv v Starej Pazove. V apríli bude prebiehať vojvodinská slovenská divadelná prehliadka, predtým však pazovskí ochotníci si naplánovali až dve divadelné premiéry, cez leto by mala výjsť tlačou kronika o staropazovskom storočnom divadelníctve, ktorá bude dobrým základom na jesenné sympózium venované práve tomuto jubileu. Na jeseň tiež bude prebiehať detská divadelná prehliadka, Memoriál Juraja Ondríka a iné podujatia. Všetko to je ďalší vklad na stavbu prepevného hradu bohyne Tálie v slovenskej Starej Pazove.
Ján Filip
Foto: autor, archív
