Staroslovanské sídlisko v Kľukách pri Hliníku
Bytčianska kotlina ukrýva veľa dôkazov o tom, že bola osídlená dávno predtým, než dokladujú písomné záznamy. K takýmto dôkazom patria archeologické nálezy. Potvrdzujú existenciu viacerých kultúr, ktoré vedeli využiť prírodné podmienky Bytčianskej kotliny - úrodný pás zeme na oboch brehoch Váhu, z jednej strany chránený Strážovskými vrchmi a z druhej strany pásom Javorníkov. Nížina pozdĺž Váhu nemala tú istú podobu ako dnes, dali jej ju práve národy, ktoré sa tu udomácnili, vyklčovali lesy a začali obrábať získanú pôdu. Osídlenie kotliny nebolo plynulé, je však mapou, na ktorej sa zachovali stopy sťahovania národov. K takýmto stopám patrí aj staroslovanské sídlisko, ktoré sa našlo v katastri obce Hliník, presnejšie v jej časti Kľuky.
Hliník, ktorý je v súčasnosti prímestskou časťou Bytče, mal v minulosti významnejšie postavenie ako dnes. Nebolo to len v osemnástom a devätnástom storočí, kedy ho osídlila silná židovská komunita, ale i v skorších dobách, keď bol súčasťou bytčianskeho panstva. Najstaršie písomné záznamy siahajú do prvej polovice 13. storočia, kedy sa bytčianske panstvo začalo vytvárať ako súčasť majetku, ktorý patril nitrianskemu biskupovi.
Osídlenie Hliníka je však dokázateľné aj z iných zdrojov. Sú to archeologické vykopávky v časti Kľuky. Tie priniesli prekvapenie. Preukázali totiž, že v Kľukách sa nachádzalo rozsiahle staroslovanské sídlisko, ktoré možno datovať do 8. až 9. storočia nášho letopočtu, teda do vzniku a začiatkov Veľkomoravskej ríše. Je to jedno z najstarších staroslovanských sídlisk, ktoré sa našli nielen v bytčianskej kotline, ale v celom Žilinskom kraji. Jeho dôležitosť však spočíva v niečom inom. Rozsiahlosť vykopávok poukazuje na to, že toto sídlisko v svojom čase patrilo k najväčším v okolí a svojou veľkosťou predstihlo aj neskoršiu Bytču raného stredoveku. Archeologické nálezy poskytujú plastický obraz života, akým žili naši predkovia. Vykopaná keramika dokazuje, že boli zruční hrnčiari. Majstrovsky ovládali aj iné remeslá ako šperkárstvo či spracovanie železa na poľnohospodárske účely. Boli aj zdatní obchodníci, čo výmenným obchodom obohatili svoje sídlisko o vtedy exotický tovar, prichádzajúci z juhu alebo zo severu. Vďaka tomu možno v staroslovanských osadách nájsť aj byzantské výrobky či jantár z ruských kniežatstiev.
Vráťme sa však k sídlisku v Kľukách. Je pravdepodobné, že bolo jedným z najsevernejšie položených sídlisk Veľkomoravskej ríše, niečo ako strážca jej vplyvu a moci. V neskorších storočiach, teda na prelome nového tisícročia, ho začínajú osídľovať noví osadníci. Tí sa presunuli na juhozápad od sídliska a začali tam budovať opevnenie mestského typu, ktoré už v trinástom storočí zaznamenali archívne listiny ako Veľkú Bytču. Sídlisko v Kľukách začalo strácať svoj význam. V pätnástom storočí po prvých Slovanoch a ich obydliach zostali iba hroby a ruiny. Kresťanstvo a nastupujúci feudalizmus, kedy sa rozmáhala feudálna moc lénnych pánov častokrát zahraničného pôvodu, pochovali staroslovanské sídlisko do tmy zabudnutia. Ak aj miestni obyvatelia našli v katastri bytčianskeho panstva nejaké hroby a kosti, vďaka kňazom a mníchom ich považovali za centrá bosoráctiev a čarodejníctiev. Až neskôr archeológia a historické vedné odbory vrátili týmto miestam ich pôvodný a zaslúžený význam.
Zuzana Kuglerová
