o ako vlani po prvom kole vyraďovacích bojov, keď prehrali s bratislavským Slovanom 0:4 na zápasy. Vtedy im vystavili rovnakým pomerom stopku Zvolenčania. Určitý rozdiel tu však je. Kým minulú sezónu začínali vlci ako nováčik súťaže s veľkým elánom a do play-off sa dostali bez problémov z ôsmeho miesta, v tejto sa od začiatku zdalo, že sa v ich prípade potvrdí porekadlo o tom, že druhý rok býva kritický. Nakoniec si však po dramatických zmenách v kádri dokázali vybojovať ôsmu priečku zaručujúcu účasť v play-off. K tomuto umiestneniu však viedla strastiplná cesta.
Pozrime sa teraz spoločne, ako sa rodil postup do štvrťfinále. Predovšetkým treba sezónu 2002/2003 rozdeliť na dve časti. Z nich prvú, do decembra 2002, by sme mohli pokojne nazvať krízovou. Zdalo sa, že zo žilinských hokejistov vyprchal nováčikovský elán a druhý dych ešte nenabrali. Rok 2002 končili v tabuľke na nelichotivom 9. mieste. Z 35 zápasov dokázali len v deviatich zvíťaziť v riadnom hracom čase, pripísali si dve remízy a nasleduje 23 prehier. Z nich jedna po predĺžení a 22 v riadnom hracom čase. Získali 32 bodov a znamenalo to deväťbodovú stratu na ôsmu – postupovú priečku, na ktorej sa v tom čase nachádzal Liptovský Mikuláš.
Asi vtedy si žilinskí funkcionári uvedomili, že takto to ďalej nejde. Poďakovali sa za služby trénerovi Vincentovi Lukáčovi a angažovali Petra Mikulu, ktorý dovtedy pôsobil ako asistent vo Zvolene. S ním privial do Žiliny nový, čerstvý vietor, ktorý poriadne „pozametal“ v kabíne vlkov. Nasledovali rôzne nepopulárne opatrenia pre hráčov a dvere na kabíne sa nemohli zatvoriť, pretože nimi stále prúdili hráči oboma smermi. Do mužstva postupne prichádzali navrátilec Harant, ďalej Vozdecký, Mihálik, Riečičiar, Pavel, Hála, Bartánus, Polanský, Augusta. Naopak mužstvo opustili počas sezóny predovšetkým Miroslav Lažo (vrátil sa do materského Slovana Bratislava), ďalej Mucha, Kazda, Laco, Horák. Je to skutočne obrovský prievan, čo poviete? Potvrdilo sa však, že nová metla dobre metie a už v polovici januára sme mohli vlkov zaevidovať na 8. postupovej priečke s jednobodovým náskokom pred Liptovským Mikulášom. Poradie sa nemenilo ani po 54. kole a tak si Žilinčania zabezpečili postup s náskokom šestnástich bodov pred deviatym Liptovským Mikulášom, keď na konci mali na svojom konte 63 bodov za 19 víťazstiev v riadnom čase, šesť remíz, dve prehry po predĺžení a 27 prehier v riadnom hracom čase. Pozoruhodná bilancia, keď si uvedomíme, že medzi vyššie spomínaným umiestnením, ktoré bolo po 35. kole a konečným odohrali vlci iba devätnásť zápasov, v ktorých získali 31 bodov. V prvej polovici sezóny ich získali v tridsiatich piatich zápasoch iba 32. To hovorí za všetko. Play-off je už iná kapitola.
Priznajme si, že na dobre rozbehnutý bratislavský Slovan žilinskí vlci jednoducho nemali. Mohli ho však aspoň viac potrápiť. Keď sa pozrieme na štatistiku hráčov, škoda je, že prvému útoku Šafárik, Beran, Rehák, ktorý dovtedy ťahal mužstvo, sa v nich príliš nedarilo. V štyroch zápasoch si z tejto trojice pripísal jediný bod za asistenciu iba Richard Šafárik. Ostatní vyšli naprázdno. Sezónu 2002/2003 však možno aj napriek vypadnutiu v prvom kole play-off hodnotiť pozitívne. Najmä vzhľadom na záver základnej časti, na ktorej sa dá stavať v sezóne budúcej. Michal Filek