vke“, na trati medzi Žilinou a Rajcom opäť premávajú osobné motorové vlaky. Zmluvu o prevádzkovaní osobnej dopravy uzavrela so Železničnou spoločnosťou Slovenská investičná a realitná spoločnosť zo Žiliny. Do Rajca vypravujú denne šesť vlakov, v opačnom smere sedem. Tento stav zatiaľ platí do konca apríla.
„Ľudia sú spokojní, len to stojí peniaze,“ poznamenal primátor Rajca Ján Rybárik. Stratu, ktorá doteraz mesačne predstavovala asi 1,3 milióna, majú vykrývať práve obce a mestá pozdĺž trate. Zaplatiť majú podľa počtu obyvateľov, presné čísla zatiaľ ešte nie sú známe. Podľa Rybárika sa doterajšie náklady majú rozrátať v „polčase“, teda približne okolo 20. marca. Primátor Rajeckých Teplíc Peter Dobeš však tvrdí, že s nimi zatiaľ nikto zmluvu o vykrytí nákladov neuzavrel. „Možno to príde v ďalšej fáze. Takúto čiastku musí schváliť zastupiteľstvo, lebo nebola pôvodne zahrnutá v rozpočte mesta.“ Začiatky obnovenej dopravy boli vo februári trochu rozpačité. Ľudia neverili, že sa to podarí, a tak si kúpili mesačníky na autobus. Najviac využité sú najmä ranné a večerné spoje, keď idú ľudia do práce a z práce, cez deň je vlak takmer prázdny. Starostovia a primátori rajeckej doliny dúfajú, že Anča bude premávať aj po apríli. Snažia sa, aby lokálku dostali kompletne do svojej správy aj s nákladnou dopravou. Tá má totiž priemerný mesačný zisk šesť miliónov korún, strata z osobnej prepravy predstavuje asi 1,5 milióna.
„Nebránime sa žiadnym rokovaniam, ale sami zatiaľ čakáme, čo bude,“ hovorí Dobeš. Rybárik zasa verí, že uspejú so svojou žiadosťou o reštitúciu trate. Podľa historických dokumentov totiž stavbu železnice pred 104 rokmi spolufinacovali. „V najbližších dňoch to dáme na súd,“ tvrdí primátor Rajca. Aj keď sa ministerstvo dopravy vyjadrilo, že takáto možnosť je nereálna, Rybárik hovorí, nech rozhodne súd. „Samozrejme, keby tvrdili, že to možné je, tak by sa im roztrhlo vrece s podobnými žiadosťami.“ Hodnota nehnuteľného majetku, ktorý si nárokujú – stanice a koľajový zvršok - je dnes približne 250 až 300 miliónov korún. Andrea Harmanová
Foto: autorka
